Zajakavosť

Porucha plynulosti reči so začiatkom v detstve (zajakavosť) sa prejavuje nedobrovoľnými pauzami, ktoré narúšajú plynulosť hovorenia a pôsobia rušivo na komunikačný zámer hovoriaceho.

Zajakavosť sa až v 90% prípadoch prejaví v ranom alebo predškolskom veku. Pre zajakavosť je charakteristická rôzna miera rozvinutia primárnych a sekundárnych príznakov u jednotlivých osôb so zajakavosťou, ako aj dynamický výskyt prejavov v priebehu ich života.

Zajakavosť sa vyskytuje približne v 5% detskej populácie a asi u 1% dospelých.

Medzi rizikové faktory, pri ktorých je dieťa s vývinovými neplynulosťami vážne ohrozené zajakavosťou, patria:

nerovnomerný vývin jazykových/komunikačných schopností, odchýlky v psycho- motorickom vývine, zajakavosť v rodine, nedostatok sebadôvery alebo vysoké ašpirácie dieťaťa, ako aj orgánové odchýlky na úrovni centrálnej nervovej sústavy
neurotizujúce prostredie - príliš vysoké nároky na dieťa, nevhodné reakcie na úspech a neplynulosti v reči dieťaťa a kritické poznámky
nesprávny rečový vzor - rýchle tempo reči, skákanie do reči a neadekvátne načúvanie
traumatizujúce zážitky - stres a nečakané zmeny v živote dieťaťa

Typy zajakavosti

Poznáme dva typy. Prvý typ predstavuje vývinová zajakavosť, ktorá je skôr charakteristická pre deti. Druhým typom je získaná zajakavosť, ktorá sa častejšie objavuje u dospelých.

Ako sa zajakavosť prejavuje?

Zajakavosť sa v reči prejavuje prostredníctvom troch skupín symptómov:

Dysfluencie (neplynulosti), ktoré sú nedobrovoľné a nekontrolovateľné

- Opakovanie a vkladanie hlások (napr. „Č-č-červené auto tam stálo.“), slabík (napr. „Červené auto stá- stá-stá-stá- stálo.“), a slov (napr. „Červené auto auto tam tam tam stálo.“)

- Predlžovanie hlások ( napr. „ Čeeeeeervené ááááto tam stálo.“),

- Tiché pauzy („Červené--- pauza--- auto tam stálo“)

- Prerušované slová („Čer—vené auto tam stá--lo.“)

- Nekompletné slová a zvraty a opravy („Červené auto tam stá-stá—Vdel soom tam červené auto.“)

Nadmerná námaha, ktorá sa prejavuje známkami svalového napätia, grimasami, nápadnou gestikuláciou, sčervenaním, alebo potením
Psychická tenzia, ktorú charakterizuje pocit vnútorného napätia, frustrácie, vyvedenia z miery a strachu z vlastného prehovoru, čo môže viesť k vyhýbavému správaniu, kedy sa jedinec snaží komunikácii vyhnúť (napr. ľudia so zajakavosťou neradi telefonujú, radšej posielajú SMS správy, maily)

Terapia zajakavosti

Rozhodujúca je správna diagnostika u odborníkov – logopédov, psychológov, foniatrov, neurológov, alebo psychiatrov. Samotnou terapiou sa zaoberá logopéd (v spolupráci s psychológom).

Terapia zahŕňa:

logopedické cvičenia – nácvik plynulej reči (ide o cviky na uvoľnenie sánky, jazyka a pier), výučba správneho dýchania,
zmenu „štýlu“ zajakavosti – z ťažšieho na ľahší stupeň (keď sa uľahčí rozprávanie, bude menej stresujúce, a potom sa aj reč môže zlepšiť),
využívanie nahrávok – nahrávka reči sa pustí spomalene,
individuálne a skupinové terapie – stretnutia viacerých ľudí s rovnakým problémom; individuálna terapia pomáha aj pri odstraňovaní pridružených psychických problémov (zvyšuje sebavedomie),
iné techniky.

Kedy vyhľadať pomoc?

Pomoc vyhľadajte u logopéda čo najskôr, ak pozorujete výskyt aspoň 2 faktorov:

- ak dieťa opakuje slabiky alebo hlásky v slove alebo predlžuje hlásky v slovách; „zasekáva sa v reči“;

- ak sa v rodine vyskytovali ťažkosti v oblasti plynulosti reči (zajakavosť, brblavosť);

- ak sa neplynulosti reči začali vyskytovať po 3. roku života dieťaťa;

- ak výskyt špecifických neplynulostí trvá dlhšie ako 6 mesiacov;

- ak sa dieťa cíti rozrušené pri výskyte neplynulostí;

- ak pozorujete u svojho dieťaťa nadmernú telesnú námahu alebo zmeny v správaní v súvislosti s hovorením;

- ak pociťujete obavy z pretrvávania ťažkostí.

Zaujímavé odkazy:

https://slovensko.rtvs.sk/clanky/zdravie/178135/ako-ulahcit-situaciu-ludom-so-zajakavostou

https://centrumlogopedyczne.com.pl/media/