Myofunkčná porucha a poruchy výslovnosti

Myofunkčná porucha je porucha prehĺtania, porucha funkcie pohybu jazyka a mimických svalov. Pri tejto poruche, ktorá sa vyskytuje u detí, ale i dospelých, pretrváva tzv. embryonálne alebo infantilné prehĺtanie. Jazyk sa pri takomto prehĺtaní pohybuje dopredu a dozadu a jeho špička sa nedotýka horného ďasna. Po narodení sa spôsob prehĺtania začne meniť tým, že dieťa začína postupne jesť aj stravu inej konzistencie než len mlieko a iným spôsobom - nielen z prsníka či fľaše, ale aj lyžičkou a z pohára. Tým sa naučí podávať sústo na zadnú časť jazyka, pričom špičku jazyka dá na horné ďasno, postupne pritláča celý chrbát jazyka na podnebie a tak posúva sústo do hltana.

Deti, u ktorých pretrváva infantilné prehĺtanie, majú stále otvorené ústa, pomáhajú si posúvať sústo do hltana svalmi na brade alebo spodnou perou, pričom jazyk tlačí do zubov, alebo je medzi zubami. Dôsledkom toho u nich vznikajú ortodontické odchýlky, nesprávna poloha brady vzadu, spodnú peru mávajú väčšiu ako hornú, zvýraznený sval pod spodnou perou a gotické podnebie. Dýchajú ústami, majú často zväčšené nosné mandle, ochabnutý postoj a celkovo hypotonické svalstvo. Svalstvo jazyka býva tiež ochabnuté, čo má výrazný vplyv aj na výslovnosť hlások. Na výslovnosti je to poznať predovšetkým interdentálnou (medzizubnou) artikuláciou sykaviek a iných hlások a výrazným slinením počas rozprávania.

Základom diagnostiky myofunkčných porúch musí byť vždy podrobná anamnéza dieťaťa, v ktorej sa zameriavame predovšetkým na proces dojčenia dieťaťa, jeho výživu, zlozvyky (cmúľanie palca, cumeľ) prípadne iné nevhodné návyky, zisťujeme zvláštnosti v motorickom a celkovom vývine dieťaťa a pod. Ďalej sledujeme jednotlivé orgány v orofaciálnej oblasti a ich svalstvo v pokojovej polohe i v aktivite.

Po zhodnotení stavu sa pristupuje k myofunkčnej terapii, ktorá má tieto etapy:

1. Cvičenie pokojovej polohy jazyka
2. Cvičenia pre jazyk
3. Cvičenia pre pery
4. Cvičenie satia
5. Nácvik správneho prehĺtania
6. Automatizácia správneho prehĺtania

Cvičenie pokojovej polohy jazyka

Predná časť jazyka je primknutá k alveoárnemu výbežku za hornými rezákmi, ľudia s myofunkčnou poruchou majú jazyk spustený, nečinný za dolnými rezákmi.

V tomto cvičení ide o korigovanie a kontrolovanie novej polohy jazyka tak často, ako je to možné.

Na tento účel môžeme použiť rôzne možnosti, napr. nálepky s rôznymi motívmi, ktoré si dieťa (príp. rodič) nalepí na miesta, kde sa často pohybuje alebo na predmety, ktoré denne používa. Pri každom pohľade na takúto nálepku si má dieťa skontrolovať polohu svojho jazyka v ústach. Ďalej si môže dieťa vyrobiť „záznamový hárok“, kde si zakaždým, keď si polohu jazyka vedome skontroluje, zaznačí túto činnosť. U detí využívame predovšetkým hru, kedy má dieťa udržať jazyk v správne naučenej pokojovej polohe tak dlho, než je dieťa znovu na rade, napr. kým dohrá melódia, kým autíčko prejde ku určitému bodu a pod.

Po zvládnutí nácviku pokojovej polohy jazyka prechádzame k svalovým cvičeniam v orofaciálnej oblasti. Je nutné názorné predvedenie cviku terapeutom, poukázanie na možné chybné prevedenie.

Cvičenia pre jazyk, pery a tvárové svaly

• Počítanie zubov – špička jazyka sa ľahko dotkne každého zuba zvlášť, akoby sme chceli zuby jazykom spočítať. Cieľom tohto cvičenia je koordinácia pohybov a regulácia pomeru svalového napätia v jazyku a tiež používanie špičky jazyka, ktoré je pri myofunkčnej poruche obmedzené.
• Opička/cukrík – špička jazyka tlačí zvnútra na dolnú peru, a potom hornú peru pri zatvorených ústach. Potom špička jazyka vytláča zvnútra pravé a ľavé líce. Dôležité je, aby boli pery spojené a vždy, keď sa jazyk pretlačí smerom von z úst, musí na chvíľu zaujať pokojovú polohu. Tým dôjde k vyrovnaniu napätia. Cieľom je upevnenie perno-perného uzáveru pri súčasnom pohybe jazyka. Vedomé zaujímanie pokojovej polohy jazyka vedie k rýchlejšej automatizácii tejto polohy a môžeme tiež dosiahnuť zlepšenie vnímania priebehu dýchania.
• Vysúvanie jazyka – špičku jazyka dieťa vysúva hore smerom k nosu, vpravo a vľavo smerom k ušiam a dole smerom k brade. Ústa sú poriadne otvorené, dolná čeľusť nepomáha, jazyk v každej pozícii ostáva niekoľko sekúnd v napätí. Špička jazyka sa vo všetkých smeroch musí dotknúť kože. Cieľom je aktivácia strednej časti jazyka ako príprava na neskoršie správne  prehĺtanie a tiež stabilizácia jazykového svalstva.
• Cvičenie pre bradový sval – vedome zvyšujeme napätie bradového svalu a súčasne dolnú  peru dieťa zdvíha vysoko hore, a potom uvoľní. Jazyk leží uvoľnene na spodine ústnej dutiny.
• Okrúhle otvorené a široko roztiahnuté pery – v pomalom tempe dieťa strieda polohu široko roztiahnutých pier s polohou zaokrúhlených pier. Ak to dieťaťu nejde, môžeme pomáhať tiež manuálne. Ukazováky položíme na kútiky úst dieťaťa a jemným ťahom rozťahujeme do strán. Takto v napätí krátko podržíme a odoberieme ukazováky. Sledujeme, či je dieťa schopné udržať aktívne túto pozíciu. Cieľom cvičenia je aktivácia svalov pier a udržiavanie svalového napätia k aktivizácii svalstva.
• Cerenie zubov a vyhrnutie hornej pery hore – rovnako ako pri predchádzajúcom cviku môžeme dieťaťu pomôcť manuálne a vytiahnuť hornú peru jemne hore k nosu, čím odhalíme horné rezáky. Cieľom je aktivácia zdvíhača hornej pery.
• Maľovanie pomocou pier – Zatvorené pery dieťa našpúli smerom dopredu a pohybuje s nimi vpravo a vľavo, neskôr do kruhu oboma smermi. Zuby sú spojené, dolná čeľusť sa nesmie pohybovať, jazyk je v pokojovej pozícii. Hlava sa pri cvičení nevytáča.  Cieľom je aktivácia svalstva pier a tváre.

Precvičte si so svojimi deťmi tvárové svalstvo pomocou týchto videí (sú síce zahraničné, ale názorné):

https://www.youtube.com/watch?v=QndafcuX6qg

https://www.youtube.com/watch?v=HIJ93dVYxMg&feature=youtu.be

https://www.youtube.com/watch?v=zxXyge1EfnQ

Ďalšie informácie:

https://www.logo.wbl.sk/Myofunkcna-porucha.html

Použité zdroje:

KITTEL, Anita. 1999. Myofukční terapie. 1. vyd. Praha: Grada Publishing. ISBN 80-7169-619-6.

Pridané: 3.4.2020, Mgr. S. Turčíková