Mentálna retardácia

Jedna zložka je slabšia, iné môžu byť nadpriemerné

Mentálne postihnutie sa v minulosti označovalo mnohými pojmami, ktoré mali dehonestujúci a stigmatizujúci charakter. Dnes je neprijateľné, aby sme používali pojmy ako slabomyseľnosť a podobne. Inakosť mentálne retardovaného človeka nespočíva v horšom životnom prežívaní. Zatiaľ, čo niektoré schopnosti, napríklad intelekt, môže mať nedostatočne vyvinuté, jeho emočné prežívanie a vyššie city môžu byť rozvinuté nadpriemerne.

Mentálna retardácia pochádza z latinských slov “mens” (myseľ, rozum) a “retardatió” (oneskorenie). Samotný názov vyjadruje, že mentálne postihnutie nie je ustálené a definitívne ukončené. Zároveň si potrebujeme uvedomiť, že mentálna retardácia nie je choroba.

Čo je mentálna retardácia?

Mentálna retardácia sa vyskytuje s inými psychickými, či somatickými poruchami alebo bez nich. Niektorí autori uvádzajú, že pri mentálnej retardácii je zasiahnutý jediný aspekt osobnosti, a tou je inteligencia. Tvrdia, že mentálna retardácia je stav oneskorenia rozumového vývinu, nadobudnutého hneď pri narodení (alebo v ranom detstve), s ohraničenou inteligenciou.

Iní odborníci udávajú, že popri ohraničenej inteligencii je zasiahnutá aj iná zložka osobnosti, a síce schopnosť adaptácie. Čo znamená nižšiu schopnosť orientácie v životnom prostredí. K celkovému zníženiu intelektových schopností pritom dochádza v priebehu vývinu jedinca.

Ktoré zložky osobnosti sú zasiahnuté?

Na jednej strane hovoríme o oslabenosti niektorých schopností, na druhej strane môžu mať títo ľudia nadpriemerne vyvinuté iné kvality. Hlavnou charakteristikou mentálnej retardácie je znížený intelekt, ktorý sa nachádza výrazne pod priemerom.

Prejavuje sa to niekoľkými vlastnosťami/nedostatkami:

  • oslabená schopnosť koncentrácie,

  • oslabená schopnosť krátkodobej pamäti,

  • problémy s učením,

  • problémy s komplexným chápaním, predovšetkým abstraktných myšlienok.

Druhou hlavnou charakteristikou mentálnej retardácie je znížená schopnosť adaptability. Adaptabilitu chápeme ako schopnosť človeka samostatne konať na úrovni svojho veku a v rámci danej kultúrnej normy. Prejavuje sa to zníženou schopnosťou:

  • myslenia,

  • komunikácie,

  • sociálneho kontaktu,

  • sebestačnosti a nezávislého života,

  • praktických zručností,

  • čítania, počítania a práce.

Pri mentálnej retardácii sú narušené aj iné zručnosti – kognitívne (poznávacie), rečové, pohybové a sociálne, ktorých úroveň možno merať štandardizovanými psychometrickými testami.

Príčiny vzniku mentálnej retardácie

Keďže mentálna retardácia nie je choroba, nedá sa vyliečiť cielenou terapiou. Príčiny tohto stavu môžu byť rôzne. Odborníci sa v etiologických príčinách rozchádzajú. Najčastejšie príčiny mentálneho postihnutia sú však zhrnuté v nasledujúcich bodoch.

  1. Mentálne postihnutie je podmienené pôsobením teratogénnych vplyvov v prenatálnom období. Ide o rôzne faktory, ktoré poškodzujú normálny vývin plodu v období tehotenstva. Konkrétne to môžu byť fyzikálne, chemické a biologické vplyvy (napr. poškodenie plodu počas ťažkého pôrodu, vplyvom nedostatku kyslíka, infekčného ochorenia u matky počas raného tehotenstva – nebezpečná je napr. rubeola, či toxoplazma).

  2. Mentálne postihnutie môže byť podmienené aj vrodenými faktormi. Dedičné faktory majú svoj pôvod pred počatím, dedíme ich od svojich predkov. Chromozómové aberácie sú náhodné a vznikajú v čase počatia. Takže mentálne postihnutie môže vzniknúť kvôli poruche v štruktúre alebo vo funkcii genetického aparátu (chromozómová porucha – napr. Downov syndróm).

  3. Mentálne postihnutie, ktoré vzniká na základe postnatálneho poškodenia mozgu. Ide o narušenie rozvoja rozumových schopností, napr. po poškodení CNS alebo prekonaní meningitídy v ranom detstve.

  4. Existuje aj tzv. sociálne podmienená mentálna retardácia, ktorá vzniká na základe nedostatočných, dlhodobo nevhodných sociálnych, výchovných a kultúrnych podmienok.

Mentálna retardácia – stupne postihnutia

Stanovenie diagnózy “mentálna retardácia” vychádza z psychologického vyšetrenia kognitívnych funkcií. Vyšetrenie je realizované pomocou štandardizovaných testov. V zásade rozoznávame štyri stupne mentálneho postihnutia.

  1. Ľahká mentálna retardácia (IQ 69 – 50). Ide o najmenej závažné postihnutie. Do troch rokov veku dieťaťa je postihnutie ťažšie rozpoznateľné. Môžu nastať len mierne problémy: zaostávanie v psychomotorickom vývine, oneskorený vývin reči, či problémy so sebaobslužnými činnosťami. V školskom veku je však odlišnosť zreteľnejšia a dieťa nezvláda nároky, ktoré sú naň kladené. Väčšina ľudí s týmto typom postihnutia neskôr dosiahne úplnú nezávislosť v starostlivosti o seba, v praktických zručnostiach, i keď vývin je u nich v porovnaní s normou pomalší.

  2. Stredná mentálna retardáciu (IQ 49 – 35). Postihnutie zodpovedá mentálnemu veku šesť až deväť rokov. U dieťaťa býva oneskorenie zjavné už v dojčenskom veku. Oneskoruje sa vývin motorických zručností, hlavne reč, i keď si dokáže osvojiť základy dorozumievania sa. Ľuďom so strednou mentálnou retardáciou sa len zriedkakedy podarí žiť samostatne.

  3. Ťažká mentálna retardácia (IQ 34 – 20). Tento typ zodpovedá mentálnemu veku tri až šesť rokov, čo je zjavné už pri narodení. Často sa pridružia iné postihnutia. Väčšina detí sa naučí len pár slov. Pri kvalitnej starostlivosti sa môžu rozvinúť aspoň najzákladnejšie schopnosti.

  4. Hlboká mentálna retardácia (IQ je pod 20). Je to typ postihnutia, keď človek nedosiahne mentálny vek viac ako tri roky. Dieťa je najčastejšie imobilné. Nedokáže si osvojiť reč, ani jej porozumieť. Takéto dieťa vyžaduje neustálu pomoc a starostlivosť opatrovateľa.

Číselné hodnoty treba chápať len orientačne a s vedomím, že vyšetrením nikdy nezískavame presnú hodnotu IQ. Kvantitatívne hodnotenie inteligencie je len hrubým odhadom schopností. Mentálna retardácia je od normy oddelená kategóriou označovanou ako mentálna subnorma (IQ 70 – 85).

Ľahká mentálna retardácia

Ľahká mentálna retardácia (IQ 50 – 69) zahŕňa tieto prejavy:

  • mierne oneskorený psychomotorický vývin,
  • malá slovná zásoba,
  • znížená zvedavosť,
  • nekonštruktívna repetitívna hra,
  • znížená schopnosť anticipovať udalosti a procesy, vrátane nebezpečia,
  • zachovaná schopnosť rešpektovať základné pravidlá logiky,
  • znížená schopnosť myslieť abstraktne,
  • myslenie skôr mechanické, nesamostatné, povrchné a nepresné, bez rozlíšenia podstatného a prioritného,
  • dobrá mechanická pamäť,
  • zachovaná schopnosť pochopiť jednoduché kauzálne súvislosti,
  • zvýšená sugestibilita,
  • riziko skratkových a impulzívnych reakcií (pozor na úrazovosť),
  • mierne narušené adaptačné správanie (v chránenom prostredí a dobrou psychosociálnou podporou nemusí byť nápadné).

Mentálna retardácia nedefinuje hodnotu človeka

Stupeň mentálneho postihnutia nám nepovie nič o tom, o akého človeka ide, aké sú jeho potreby alebo túžby. Keby sme vedľa seba postavili ľudí s rovnakým výsledkom IQ, zistili by sme, že každý jeden bude mať inú mieru potreby podpory zo strany rodiny, či iných odborných pracovníkov, a zároveň každý bude mať inú štruktúru osobnosti.

Väčšina ľudí s mentálnym postihnutím je schopná spokojne žiť, učiť sa, zúčastňovať sa spoločenských aktivít, či pracovať podľa svojich schopností. Na Slovensku existujú rôzne chránené dielne, ktoré napomáhajú týmto osobám, aby sa plnohodnotne začlenili do spoločnosti.

Terapia čo sa dá dosiahnuť?

Čím skôr sa začne s terapiou, tým je väčšia pravdepodobnosť, že dieťa bude úspešne napredovať. Samozrejme, v rámci svojich možností. Dieťa sa môže lepšie socializovať, či učiť novým zručnostiam.  V terapii spolupracuje odborný tím: lekári, psychológovia, pedagógovia a rehabilitační pracovníci.

Mentálna retardácia a autizmus

Niekedy sa stáva, že autizmus si zamieňame s mentálnou retardáciou. Autizmus môže, ale aj nemusí byť sprevádzaný mentálnou retardáciou. Áno, určitá časť autistov môže mať aj mentálne postihnutie. Na druhej strane, niektorí autisti môžu mať veľmi dobrú, ba niekedy aj nadpriemernú úroveň intelektu, ako napríklad pri Aspergerovom syndróme.

Základné rozdiely:

  • Dieťa s autizmom môže v niektorých oblastiach vynikať, čo sa u detí s mentálnou retardáciou nestáva.

  • Dieťa s poruchou autistického spektra máva často problémy pri napodobňovaní, predovšetkým v sociálnej oblasti. Toto napodobňovanie zvládajú deti s mentálnou retardáciou obvykle bez problémov.

Za kým s problémom

Každý rodič, ktorý má podozrenie, že vývin intelektových schopností jeho dieťaťa nezodpovedá bežnému štandardu, by mal čo najskôr vyhľadať odborníka – psychológa. Ten pomocou testov zmeria IQ dieťaťa a odborne rodičovi poradí, ako čo najlepšie a najúčinnejšie rozvíjať aktuálne schopnosti dieťaťa do maximálne možnej miery. Intelektové schopnosti sa vplyvom cvičení, učenia či rehabilitácie môžu časom meniť, aj zlepšiť. 

Odborníci – špeciálni pedagógovia – zasa poradia, ako čo najlepšie postupovať vo vzdelávaní dieťaťa podľa stupňa jeho mentálneho postihnutia. Nastavia jeho vzdelávací program tak, aby ho dieťa bolo schopné zvládnuť a zároveň aby bol zabezpečený aj ich zdravý osobnostný rozvoj.

Kde sa žiaci s MR môžu vzdelávať 

Dieťa s touto diagnózou sa môže vzdelávať: 

  • v špeciálnej škole pre deti a žiakov s mentálnym postihnutím  (tu má do vzdelávania automaticky zaradené jemu potrebné špecifické predmety podľa stupňa mentálneho postihnutia),

  • v špeciálnej triede pre žiakov s mentálnym postihnutím, zriadenej v bežnej škole (ak ju škola zriadenú má),

  • v každej bežnej základnej škole formou školskej integrácie, ak škola dokáže vytvoriť na vzdelávanie konkrétneho žiaka primerané, jemu potrebné podmienky (podmienkou je, že škola musí mať školského špeciálneho pedagóga).

Dieťa s ľahkým stupňom mentálneho zaostávania sa vzdeláva podľa variantu A vzdelávacieho programu pre žiakov s ľahkým stupňom mentálneho postihnutia  pre primárne vzdelávanie.

Žiak s MP, ktorý je  integrovaný v bežnej triede ZŠ, sa vzdeláva taktiež podľa tohto vzdelávacieho programu, na základe ktorého je vypracovaný jeho individuálny vzdelávací program (IVP).

Dôležitý predmet: pracovné vyučovanie

Vyučovací predmet pracovné vyučovanie u žiakov s mentálnym postihnutím patrí medzi hlavné vyučovacie predmety.  Vo vzdelávaní žiakov s mentálnym postihnutím má takú váhu, ako napríklad matematika a slovenský jazyk v bežnej základnej škole. Pracovné vyučovane plní aj dôležitú rehabilitačnú funkciu. Zároveň vedie žiaka k nadobúdaniu pracovných návykov a motorických zručností, ktoré majú pre jeho ďalší život rozhodujúcu úlohu. Má tri základné zložky: práce v dielni, pestovateľské práce a práce v domácnosti. Vo vyšších ročníkoch je tento predmet predprofesionálnou prípravou na budúce povolanie. 

Metódy, ktoré môžeme využiť pri výučbe žiakov s MP

Pri edukácii možno na sprostredkovanie informácií uplatniť špeciálne výchovno-vzdelávacie nasledujúce metódy:

  • metóda viacnásobného opakovania,

  • metóda nadmerného zvýraznenia informácie,

  • metóda multisenzorického sprostredkovania informácie,

  • metóda optimálneho kódovania informácie,

  • metóda sprostredkovania informácie náhradnými komunikačnými systémami,

  • metóda intenzívnej motivácie,

  • metóda algoritmizácie kurikula,

  • metóda zapojenia kompenzačných technických prostriedkov,

  • metóda postupnej symbolizácie,

  • metóda zapojenia náhradných kanálov,

  • metóda pozitívnej psychickej tonizácie,

  • metóda využívania inštrukčných médií,

  • metóda aplikácie individuálnych edukačných programov.

Na čo klásť dôraz pri výučbe žiakov s MP

Jednoznačnosť. Dávať zreteľné a jednoznačné inštrukcie. Verbálny prejav učiteľa by mal byť bez dlhých súvetí.

Jednoduchosť. Klásť jednoduché a zrozumiteľné otázky. Zadať iba jednu úlohu a overiť si, či žiak jej zadanie pochopil. Od toho závisí úspešnosť plnenia úlohy.

Dekompozícia. Nové typy úloh riešiť najprv spoločne, rozdeliť na menšie kroky.

Trpezlivosť. Poskytnúť dostatok času na odpoveď. Neodpovedať za žiaka. Rešpektovať jeho pracovné tempo.

Pozitívna motivácia. Vytvoriť podmienky pre pozitívne hodnotenie na upevnenie kladných zážitkov v triede. Oceniť aj malý úspech žiaka, a tak ho motivovať k učeniu.

Reálne ciele. Klásť požiadavky, ktoré je žiak vzhľadom na postihnutie schopný splniť.

Prispôsobovanie. Modifikovať spôsob, akým sa žiak oboznamuje s novým učivom. Predtým treba v diagnostickom procese zistiť, aký učebný štýl je pre žiaka vhodný a využiť jeho silné stránky v prospech dosiahnutia lepších výsledkov.

Opakovanie. Vytvárať priestor pre časté opakovanie učiva s cieľom upevňovať získané vedomosti a zručnosti.

Precvičovanie. Dávať viac aplikačných a korekčných cvičení.

Začlenenie. Dávať možnosť participovať na práci v skupine žiakov zadaním úlohy, ktorú je schopný riešiť.

Podnecovanie. Dávať viac úloh na rozvoj motorických funkcií a deficitných oblastí a redukovať úlohy neprimerané aktuálnej vývinovej úrovni žiaka. Snažiť sa vytvárať dostatok príležitostí k získavaniu nových skúseností, a tým žiaka podnecovať k tvorivému mysleniu a k riešeniu problémov.

Uľahčenie. Dovoliť používať akékoľvek pomôcky, ktoré mu uľahčia edukáciu. Zabezpečiť dostatok názorných pomôcok. Zohľadniť jeho motorickú instabilitu a minimalizovať nežiaduce prejavy správania.

Užitočnosť. Dostatočne konkretizovať preberané učivo. Orientovať vzdelávanie na využiteľnosť vedomostí v situáciách praktického života.

 

Ďalšie vzdelávanie žiakov s MR

Je dôležité si uvedomiť, že ukončením posledného ročníka ZŠ žiaci s MP nadobúdajú primárne vzdelanie, nie nižšie sekundárne, ako ostatní bežní žiaci bežných základných škôl. Preto nemôžu pokračovať  - a to ani formou integrácie - na bežných stredných školách. Na týchto je predpokladom prijatia už nadobudnuté nižšie stredné vzdelanie. Môžu však pokračovať vo svojej ďalšej profesionálnej príprave  vzdelávaním v špeciálnom odbornom učilišti alebo v praktickej škole

  • Špeciálne odborné učilište. Poskytuje odbornú prípravu na výkon nenáročných pracovných činností a žiaci sa uplatnia v ďalšom bežnom živote  na pozíciách pomocných kvalifikovaných pracovných síl. Môže mať aj prípravný ročník, v ktorom sa žiak vyprofiluje na určitý učebný odbor. 

  • Praktická škola. Poskytuje prípravu na jednoduché pracovné činnosti, pripravuje na život v rodine, učí práce v domácnosti, učí sebaobsluhe, zaučí žiakov tak, aby mohli vykonávať jednoduché pracovné činnosti. A to zväčša pod dohľadom inej osoby.

Zdroje:

Pridané: 14.5.2020, Mgr. D. Guman

 

 

Základná škola Matice slovenskej 13, Prešov, školský rok 2019/2020