Poruchy hlasu u detí

Zdravý ľudský hlas je čistý, zvučný, ľahko nasadzovaný, stabilný, ale zároveň flexibilný, primeraný vo výške, sile, farbe a rezonancii vzhľadom na vek a pohlavie, ako aj spoločensko – kultúrne  a historické pozadie a momentálnu situáciu a prostredie. Ak hlas nemá tieto vlastnosti, hovoríme o poruchách hlasu.

Môžu sa vyskytnúť zmeny v jednom alebo viacerých parametroch hlasu:

• vo výške (vyskytujú sa náhle, nečakané zlomy vo výške hlasu, ktoré môžu pôsobiť ako dočasný výpadok hlasu alebo hlas tvorený v príliš vysokej polohe,
• sile (slabý hlas až šepot, prípadne bezhlasie, teda afónia),
• kvalite (zachrípnutý hlas, dýchavičný),
• zafarbení (nezvyčajný hlas, napr. u fajčiarov),
• rezonancii (hlas tvorený „nosovo“ alebo hlas ako pri upchatom nose - hypernazalita a hyponazalita),
• flexibilite (človek nie je schopný svoj hlas meniť, modulovať).

Medzi základné symptómy spojené s patologickou fonáciou patrí:

• Zachrípnutie/chripot je typickým príznakom porúch hlasu. Vzniká buď zmenou hmoty hlasiviek (dochádza k jej nepravidelnému kmitaniu, vzniká drsný, hrubý chripot) alebo zmenou záveru hlasivkovej štrbiny, a tým spôsobuje insuficienciu hlasiviek – šelest).
• Hlasová únava sa objavuje najmä po dlhom rozprávaní a spievaní, hlas je dočasne zachrípnutý, slabý.
• Hlas so šelestom vzniká v dôsledku hlasivkovej nedostatočnosti a prejavuje sa aj ako neschopnosť povedať celú vetu  bez ďalšieho nádychu. 
• Znížený hlasový rozsah sa objavuje na začiatku len pri speve, kedy majú speváci s vyspievaním horných tónov.
• Afónia – bezhlasie  sa objavuje náhle alebo postupne.  Prejavuje sa šepkaním,  pocit sucha v hrdle  a každý pokus o hovorenie je s výrazným úsilím a námahou.
• Zlomy vo výške/sile – hlas ako keby nebol pod kontrolou, poloha hlasu sa nepredvídateľne  mení, preskakuje.
• Hlas tvorený s vypätím - prejavuje sa „stiahnutým hrdlom“, pocitom cudzieho telesa.
• Tremor je trasľavý a slabý hlas.

Poruchy hlasu sa vyskytujú v celej populácii bez ohľadu na vek a nevyhýbajú sa ani deťom. Rizikovou skupinou sú hlavne deti, ktoré veľmi rady a nadmerne kričia, čím zneužívajú svoj hlas a dochádza u nich k poruchám hlasu.  Poruchy hlasu sa u detí v školskom veku najčastejšie vyskytujú vo forme detskej chrapľavosti - spastickej dysfónie. Hlasové poruchy sa môžu okrem spevu prejaviť aj v hovorovej reči, pri čítaní, recitovaní. Objavujú sa aj pri detských hrách, keď deti prihlasno rozprávajú, kričia. Napodobňujú zvuky zvierat, strojov, na čo ich hlasový fond nie je uspôsobený. Deti utvárajú hlas zvýšeným úsilím, presiľujú si činnosť hlasiviek a celého hrtana. Poruchy hlasu nastávajú nielen pri nadmernom preťažovaní hlasiviek krikom a spevom, ale aj pri chorobách hlasiviek, pri ktorých deti hovoria namáhavo, chripia a niekedy strácajú hlas, sú afonické. Pre hlas je veľmi nepriaznivé až nebezpečné v čase zápalu presiľovať hlasivky spevom, hlasným čítaním alebo krikom. Najdôležitejšie je odstrániť zlozvyk detí - prihlasné rozprávanie a prekrikovanie doma, v škole alebo pri detských hrách. Dieťa sa niekedy nevie samo kontrolovať, najmä keď aj v rodine sa prihlasno rozpráva.
Treba predchádzať správnym príkladom a nabádať dieťa, aby hovorilo tichšie, mäkko a jemne. Taktiež deti musíme naučiť správnej artikulácii a melódii. Nie je správne ani šepkať, lebo tak hrtanové svalstvo vyvíja oveľa väčšiu námahu ako pri hlasnej reči. Napokon sa treba postarať o zníženie hlučnosti prostredia, ktoré vyvoláva zvyšovanie intenzity a výšky hlasu, čo je veľmi škodlivé pre zdravie detí.

Logopedickému vyšetreniu vždy predchádza lekárske vyšetrenie  realizované  foniatrom/ otolaryngológom, ktorý vylúči organické poškodenie hlasiviek (napr. hlasivkové uzlíky, zápaly a pod.).
 

Prevencia porúch hlasu

Nezneužívajte svoj hlas

• Neprečisťujte si hlas, neodkašliavajte, návykovo nepokašliavajte, ale prehltnite, napite sa vody.
• Nevykrikujte, nekričte zo zvyku, ale použite iné spôsoby komunikácie (tlieskanie, píšťalka).
• Nehovorte v hlučnom prostredí, ale stíšte hudbu, používajte neverbálne spôsoby na upútanie pozornosti.
• Nehovorte pri fyzickej námahe (cvičenie, beh).
• Vyhýbajte sa škodlivým návykom (monotónne, príliš hlasné hovorenie,..).
• Nespievajte v neprimeranom hlasovom rozsahu.

Nepoužívajte nesprávne svoj hlas

• Nehovorte monotónne, ale využívajte flexibilitu hlasu a meňte ho vo výške a sile.
• Nezadržiavajte dych, keď chcete hovoriť, ale celkovo sa uvoľnite, uvoľnite svalstvo hrtana.
• Nehovorte bez dostatočnej dychovej opory, ale dodržiavajte fyziologické pauzy pri dýchaní.
• Nedvíhajte ramená, hornú časť hrudníka pri nádychu a výdychu, uvoľnite sa, aby dýchanie bolo prirodzené.
• Nenapínajte artikulačné orgány, nezatínajte zuby, ale uvoľnite sánku a nechajte ju voľne sa pohybovať.
• Nenapodobňujte zvuky zvierat, strojov, predmetov ani iných ľudí.

Dodržiavajte zdravý životný štýl

• Nepreceňujte svoj hlasový orgán, ale niekoľkokrát za deň si doprajte hlasový odpočinok.
• Nehovorte veľa, keď ste chorí a unavení.
• Nenamáhajte hlas, keď pociťujete únavu, tlak, sucho, šteklenie v hrdle.
• Nepodceňujte bolesť, zachrípnutie, pálenie a vyhľadajte lekára.
• Nezanedbávajte správne držanie tela.

Použitá literatúra:

Kerekrétiová, A. Poruchy hlasu. In: Kerekrétiová, A. a kol..: Logopédia. Bratislava : UK 2016.

Kerekrétiová, A., Krasňanová, V. 2013: Diagnostika porúch hlasu. In: Cséfalvay, Zs. – Lechta, V. Diagnostika narušené komunikačné schopnosti u despelých. Praha : Portál 2013.

Pridané: 23.4.2020, Mgr. S. Turčíková