Afázia

Reč je hlavným prostriedkom a formou komunikácie prostredníctvom jazykového systému. Ak sa už vyvinutý jazykový systém poškodí, buď v oblasti porozumenia reči (percepcie), alebo v oblasti produkcie reči (expresia), hovoríme o afázii. Dochádza k nej pri poškodení dominantnej hemisféry (v dôsledku náhlej cievnej mozgovej príhody, v dôsledku úrazu mozgu, operácii mozgu).

Afázia je porucha reči, strata schopnosti používať alebo pochopiť (rýchlo) slová. Môže postihovať akéhokoľvek jedinca bez rozdielu veku alebo pohlavia.

Afázia je často výsledkom poškodenia tej časti mozgu, kde je uložené centrum reči. Príčinou môže byť cievna mozgová príhoda alebo úraz.
Rozlišujeme niekoľko typov afázie:
- Brockova afázia (neplynulá afázia) vzniká poškodením oblasti frontálneho (čelového) laloka, nazývanej ako Brockova oblasť. Jednotlivci sú schopní porozumieť reči, ale nie sú schopní rozprávať.
- V mozgu sa nachádza aj iná dôležitá oblasť nazývaná Wernickeho oblasť, ktorá je spojená s Brockovou oblasťou pomocou zväzku vlákien. Keď sa tieto zväzky poškodia, vzniká afázia, pri ktorej pacient rozumie reči, dokáže rozprávať, ale jeho reč nedáva zmysel. Pacienti s poškodením Wernickeho oblasti (Wernickeho afázia alebo plynulá afázia) rozprávajú plynulo, ale nerozumejú reči druhých ľudí.
- Anomická afázia: človek má problémy s pomenovaním predmetov, ťažkosti s hľadaním správneho výrazu.
- Konduktívna afázia: človek zle artikuluje, porozumenie reči je ľahko narušené, opakovanie je tiež narušené.
- Globálna afázia: úplná strata komunikačných schopností. Globálna afázia je permanentná a má za následok trvalé a ťažké poškodenie v dorozumievaní.
Prechodná afázia je spôsobená prechodnou zmenou v mozgu, ktorá vedie k poruche dorozumievania.

Najzávažnejšie afázie vznikajú pri poškodení viacerých oblastí mozgu (fronto- temporo- parietálnej oblasti mozgu, najčastejšie pri oklúzii alebo stenóze arteria cerebri media. (Cséfalvay, 2007).

Ako sa prejavuje afázia:

porušením plynulosti reči – hovorí prerývane, často vynecháva slovesá,
robením gramatických chýb,
neporozumením hovorenej reči,
poruchou vyhľadávania slov (anómia) – nevie nájsť vhodné slovo, a tak ho často nahrádza slovom s podobným významom alebo opisom,
zamieňaním slov (parafázia),
opakovaním slov (perseverácia).

Ľudia s afáziou majú ťažkosti s produkciou aj s porozumením hovorenej reči. Treba však zvlášť zdôrazniť, že ich intelekt ostáva neporušený. Nezriedka sa stáva, že takíto ľudia sa stretnú s necitlivým prístupom a nepochopením okolia, ktoré ich považuje za mentálne postihnutých, opitých a pod. Je to pre nich veľmi bolestivé a zraňujúce.

Afázia je porucha, ktorá mimoriadne výrazne zasahuje do života týchto ľudí, a tak aj starostlivosť o nich je komplexná a dlhodobá. Popri afázii často majú aj ťažké poruchy hybnosti, ktoré sa prejavujú na opačnej strane tela. Ak vzniká mozgová príhoda v ľavej časti mozgu, naruší sa pohyblivosť pravej ruky a pravej nohy. V niektorých prípadoch vznikajú aj poruchy videnia a citlivosti. Všetky príznaky sa môžu premietnuť aj do ťažkostí s písaním. Napísané slová môžu čítať inak, opakovane čítať nahlas stále rovnaké slovo, aj keď sa už pozerajú na iné alebo môžu nahlas prečítať text veľmi dobre, no budú mať problémy, aby porozumeli jeho obsahu. Prof. Zsolt Cséfalvay dodáva, že príznaky afázie sa vyskytujú v rôznej miere – niekedy sú zjavné už pri prvom kontakte, inokedy sú menej nápadné, takže ich prítomnosť možno zistiť len dôkladným vyšetrením.

Úloha logopéda

Klinický logopéd na začiatku vzniku ochorenia, ktoré môže spôsobiť afáziu, len orientačne zisťuje, či klient na afáziu naozaj trpí a o aký typ afázie a stupeň narušenia ide. Keď sa ochorenie ustáli, logopéd môže vykonať komplexnú diagnostiku – pomerne rozsiahle a detailné hodnotenie rôznych oblastí reči.

Terapia afázie spočíva v terapii deficitných jazykových funkcií. Znamená to, že pracuje na narušených jazykových oblastiach, aby sa v nich zlepšil. Ak má afatik deficitné oblasti, ktoré už nie je možné obnoviť, hľadajú sa kompenzačné komunikačné stratégie, čiže náhradné spôsoby, ktorými môže komunikovať. Terapia sa zameriava jednak na produkciu (reč) a porozumenie, ale aj na terapiu alexia – poruchy čítania a agrafie – poruchy písania. Človek s afáziou sa akoby odznova učí nielen rozprávať, ale aj čítať a písať. Klinický logopéd však nerobí len jazykovú terapiu, ale aj terapiu kognitívnych funkcií – pamäti, pozornosti, exekutívnych funkcií ako flexibilita, plánovanie, organizácia vecí a pod.

Liečba:

Odstránenie vyvolávajúcej príčiny
Logopédia

Ako sa správať k človeku s afáziou

Klinická logopédka PaedDr. Barbora Búnová, PhD. tvrdí: „Každý, kto sa stretne s afatikom, chce mu pomôcť, je dôležité si zapamätať: človek s afáziou je dospelý, a preto ho neponižujeme tým, že ho budeme nútiť čítať so šlabikára, leporiel, detských rozprávkových knižiek. Nezabudnime byť trpezlivý a nechať mu priestor na vyjadrenie sa. Ak to nejde verbálne (slovne), tak použitím gesta, mimiky, písmom, obrázkom, lebo aj to je komunikácia, a to je preňho možnosť vyjadriť svoje pocity a potreby“.