Integrácia a inklúzia

Dieťa so ŠVVP

V súčasnej dobe sa často hovorí o integrácii detí so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami (ďalej ŠVVP). Špeciálna výchovno-vzdelávacia potreba je požiadavka na úpravu podmienok, obsahu, foriem, metód a prístupov vo výchove a vzdelávaní pre žiaka, ktoré vyplývajú z jeho zdravotného znevýhodnenia alebo jeho vývinu v sociálne znevýhodnenom prostredí. A uplatnenie ktorých je nevyhnutné na rozvoj schopností alebo osobnosti žiaka a dosiahnutie primeraného stupňa vzdelania a primeraného začlenenia do spoločnosti.

Môže ísť o žiaka s mentálnym, telesným, sluchovým alebo zrakovým postihnutím, žiaka zdravotne oslabeného a chorého, žiaka s narušenou komunikačnou schopnosťou, žiaka s autizmom, žiaka s vývinovými poruchami učenia alebo správania, žiaka s poruchami psychického alebo sociálneho vývinu, ale aj o žiaka intelektovo nadaného v materskej, základnej alebo strednej škole.

 

Čo je integrácia

Dieťa so ŠVVP je to, ktoré má poradenským zariadením - buď centrom špeciálno-pedagogického poradenstva (CŠPP) alebo centrom pedagogicko-psychologického poradenstva a prevencie (CPPPaP) - diagnostikované špeciálne výchovno-vzdelávacie potreby. Toto dieťa môže byť na základe žiadosti zákonného zástupcu a odporúčania poradenského zariadenia a na základe záverov odborných vyšetrení individuálne integrované, resp. individuálne začlenené.

V zmysle školského zákona sa školskou integráciou rozumie „výchova  a vzdelávanie detí alebo žiakov so ŠVVP v triedach škôl a školských zariadení určených pre deti alebo žiakov bez špeciálnych výchovno-vzdelávacích potrieb“ (§2 písmeno s zákona č. 245/2008 Z. z. o výchove a vzdelávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov).

Integrácia umožňuje postihnutým deťom navštevovať školu v okolí ich bydliska, stretávať sa so zdravou populáciou, navzájom sa poznávať a zvykať si na seba, učiť sa navzájom spolu žiť. Takisto intaktným deťom (deťom bez ŠVVP – poznámka) sprostredkuje svet začlenených žiakov a naučí ich žiť s nimi. Úspešnej integrácii musí predchádzať vytvorenie špeciálnych individuálnych podmienok pre každé dieťa so ŠVVP. Pre úspešnú integráciu je potrebné, aby boli splnené kritériá z hľadiska žiaka, rodiny a školy. Dieťa so ŠVVP, spĺňajúce kritériá na integráciu, je schopné plniť požiadavky učebného plánu a učebných osnov bežnej školy bez väčšieho obmedzenia. Svojím správaním a zdravotným stavom nenarúša priebeh vyučovania a edukáciu ostatných spolužiakov. Zároveň by nemalo vyžadovať nadmernú individuálnu starostlivosť učiteľa počas vyučovania na úkor ostatných žiakov.

 

Čo všetko je potrebné ešte pred prijatím žiaka

  • Vytvorenie miesta školského špeciálneho pedagóga v škole alebo zabezpečenie systematickej spolupráce so špeciálnym pedagógom v najbližšom zariadení CŠPP alebo CPPPaP so zameraním na príslušné postihnutie.
  • Zabezpečenie materiálno-technických potrieb a pomôcok podľa druhu a stupňa postihnutia žiaka alebo umožnenie ich používania na vyučovaní podľa odporúčaní poradenského zariadenia. Ide napríklad o kompenzačné pomôcky, počítač, kalkulačku, gramatické tabuľky, špeciálne učebnice, úpravu pracovného priestoru a pod.
  • Zabezpečenie špecifických úprav organizácie vyučovania, ktoré je potrebné posudzovať individuálne podľa odporúčania poradenského zariadenia: poskytnutie dlhšieho času žiakovi na splnenie úloh, individuálny alebo diferencovaný prístup k žiakovi, práca so špeciálnym pedagógom počas vyučovania, zaistenie nerušeného miesta v triede, písomné skúšanie so špecifickými postupmi, taktný prístup k osobe žiaka a pod.
  • Žiak so ŠVVP s intelektom v norme postupuje podľa učebných osnov a učebných plánov základnej školy.
  • Ak je do školy prijatý žiak s intelektom na úrovni mentálneho postihnutia, obsah vzdelávania individuálne integrovaných žiakov s mentálnym postihnutím vychádza z učebných osnov pre špeciálnu základnú školu pre žiakov s mentálnym postihnutím. Individuálna integrácia žiakov s mentálnym postihnutím sa v bežných triedach ZŠ neodporúča vzhľadom na problematickú organizáciu výchovno-vzdelávacieho procesu v súvislosti so zohľadnením špeciálnych potrieb žiaka s mentálnym postihnutím.
  • Určenie presnej diagnózy a úrovne intelektu je nevyhnutnou súčasťou záverov diagnostického vyšetrenia každého žiaka so ŠVVP.
  • Učiteľ žiaka sa bezodkladne oboznámi s dokumentáciou žiaka a s odporúčaniami psychológa a špeciálneho pedagóga poradenského zariadenia.

 

Povinnosti rodičov

V procese integrácie musia byť vždy uvádzané aj povinnosti rodičov:

  • rodina musí mať záujem o integráciu svojho dieťaťa a spoluprácu so školou,
  • rodina zabezpečí dopravu dieťaťa zo školy a do školy,
  • rodina vytvára adekvátne materiálne podmienky, dobré a pokojné prostredie, pomoc dieťaťu v príprave do školy a v primeranej záujmovej činnosti vo voľnom čase.

Tým, že rodič nerešpektuje závery a odporúčania z odborných vyšetrení poradenského zariadenia, ktoré určí najvhodnejšiu formu vzdelávania pre dieťa, sa môže dostať do rozporu so zákonom o rodine.

 

Žiaka so ŠVVP prijíma riaditeľ

Rozhodnutie o prijatí žiaka so ŠVVP ako integrovaného vo forme individuálnej integrácie do školy vydáva riaditeľ  školy na základe:

  • písomnej žiadosti zákonných zástupcov,
  • písomného vyjadrenia zariadenia (CŠPP, CPPP),
  • po dôkladnom oboznámení sa s diagnózou a prognózou žiaka,
  • po prerokovaní s pedagógmi, ktorí budú žiaka vzdelávať,
  • po prerokovaní v pedagogickej rade školy,
  • po zabezpečení nevyhnutných materiálno-technických a odborno-personálnych podmienok.

Riaditeľ je pred prijatím žiaka so ŠVVP povinný tiež informovať rodiča, resp. zákonného zástupcu o všetkých možnostiach vzdelávania jeho dieťaťa. Škola, kam dieťa patrí podľa miesta trvalého bydliska, nemôže odmietnuť integrovať žiaka so ŠVVP.

 

Aj integrovať treba s mierou

Platí, že integrovať treba, ale len vtedy, resp. len natoľko, nakoľko je to naozaj v prospech daného dieťaťa so ŠVVP. V niektorých prípadoch špeciálne školstvo poskytuje deťom s určitým druhom a stupňom postihnutia najvhodnejšiu formu vzdelávania (najmä deťom s mentálnym postihnutím). Integrácia detí s mentálnym postihnutím sa však z odborného hľadiska neodporúča v prípade, že na škole nie je zabezpečený odborný prístup špeciálnym pedagógom. Do špeciálnej základnej školy môže byť prijatý len žiak, ktorému bolo poradenským zariadením diagnostikované mentálne postihnutie. Do špeciálnej základnej školy nie je možné prijať dieťa v hraničnom pásme ani dieťa bez mentálneho postihnutia.

 

Integrácia je tímová práca

Školy k získaniu záverov psychologickej a špeciálnopedagogickej diagnostiky nepotrebujú súhlas zákonného zástupcu.

Z praxe vieme, že edukácia žiakov so ŠVVP v školách bežného typu je veľmi náročná a má mnoho úskalí. Úspech integrácie dieťaťa so ŠVVP závisí predovšetkým od tímovej spolupráce všetkých odborníkov, ktorí sa podieľajú na integrácii dieťaťa (špeciálny pedagóg, psychológ, lekár, učiteľ, asistent učiteľa, školský špeciálny pedagóg) a rodiny, ale aj vhodných podmienok, ktoré mu vytvorí škola a širšie okolie (príbuzní, spolužiaci, rodinní priatelia).

 

Medzinárodné záväzky v integrácii

Slovenská republika sa  v roku 2012 stala riadnym členom Európskej agentúry pre rozvoj špeciálneho vzdelávania a inklúzie  (The European Agency for Development in Special Needs Education and Inclusion). Agentúra zhromažďuje  databázu a rozširuje  informácie v oblasti špeciálneho vzdelávania a inklúzie členských krajín Európskej únie. Uskutočňuje  výskum,  expertízy, umožňuje využívať  poznatky a skúsenosti na zvyšovanie kvality úrovne vzdelávania. Podnecuje sieťovú spoluprácu, spája národné ministerstvá s Európskou úniou a poskytuje podporu európskej politike v oblasti vzdelávania žiakov so špeciálnymi edukačnými potrebami. Vydáva odborné publikácie v jazykoch členských krajín, ktoré sú  dostupné na https://www.european-agency.org.

 

Ako upraviť vzdelávacie metódy

Vzdelávanie a výchova integrovaného žiaka spravidla vyžaduje modifikáciu využívaných vzdelávacích metód. Tu môžu patriť:

  • formálna úprava zadaní písomných prác zlepšujúca orientáciu v texte a pochopenie úlohy,
  • nahradenie písomnej formy odpovede ústnou alebo opačne,
  • pridanie času  naviac pri písomných aj ústnych skúškach, malé kroky,
  • zváženie formy skúšania (ústne alebo písomné),
  • zníženie počtu riešených úloh,
  • používanie pomôcok,
  • využívanie všetkých metód, prostriedkov a pomôcok v prospech žiaka, slúžiacich na motiváciu, vzbudenie záujmu o aktívne prekonávanie prekážok pri zvládnutí predmetu, podporujúcich sústredenie, rozvíjajúcich čitateľské zručnosti a pamäťové schopnosti,
  • úprava písomných prác vo forme zatvorených otázok (takých, ktoré vyžadujú jednoslovnú odpoveď, spravidla áno alebo nie).

 

Modernou sa stáva inklúzia

V súčasnosti sa stále častejšie skloňuje pojem inklúzia. Na rozdiel od integrácie tu nejde o prispôsobenie sa dieťaťa podmienkam v bežnej škole, ale o vytvorenie takého prostredia v školách, ktoré umožní vzdelávanie všetkým deťom bez rozdielu.

Inklúzia je založená na akceptovaní rôznorodosti, pokiaľ ide o pohlavie, národnosť, rasu, jazykový pôvod, sociálne pozadie, úroveň výkonu či postihnutie. Inkluzívne vzdelávanie garantuje naša ústava a celý rad medzinárodných dohovorov o ľudských právach. Najdôležitejším a aj najprogresívnejším je Dohovor OSN o právach osôb so zdravotným postihnutím. Ide o medzinárodnú zmluvu, ktorá má podľa čl. 7 ods. 5 Ústavy Slovenskej republiky prednosť pred zákonmi a Slovenská republika ju prijala v roku 2010.

 

Dohovor OSN

V Dohovore OSN o právach osôb so zdravotným postihnutím je právo na vzdelanie upravené v čl. 24. Štáty sa v ňom zaväzujú (podľa bodu 2b), aby osoby so zdravotným postihnutím mali na rovnakom základe s ostatnými prístup k inkluzívnemu, kvalitnému a bezplatnému základnému a stredoškolskému vzdelaniu v spoločenstve, v ktorom žijú. Štáty realizujú toto právo bez diskriminácie a na základe rovných príležitostí. Zaväzujú sa zaistiť začleňujúci vzdelávací systém na všetkých úrovniach.

Za prelomové sa v tomto smere považuje rozhodnutie Najvyššieho súdu o vzdelávaní Ely s Downovým syndrómom v bežnej škole.

 

Príbeh Ely G. a právny precedens

Ela je dieťa s Downovým syndrómom a kompenzovaným sluchovým postihnutím. V predškolskom veku navštevovala zariadenie, v ktorom boli spoločne vychovávané a vzdelávané deti so štandardným vývinom a deti s rôznymi postihnutiami. Rodi­čia si želali, aby aj školskú dochádzku absolvovala Ela v bežnej škole. Riaditeľ spá­dovej školy však odmietol dievčatko integrovať a rodičia sa obrátili na súd. Krajský súd sa stotožnil s argumentmi riaditeľa ZŠ, ktorý dôvodil, že jeho ZŠ nemá adekvátne personálne a materiálno-technické podmienky pre prijatie dieťaťa so špeciálnymi vý­chovno-vzdelávacími potrebami tak, ako ich upravuje štátny vzdelávací program IS­CED 1 – osobitosti a podmienky na výchovu a vzdelávanie žiakov so ŠVVP. V prípade viacnásobného postihnutia (v tomto prípade ľahké mentálne postihnutie a sluchové postihnutie) by boli potrební špeciálny pedagóg, psychológ, logopéd a asistent učiteľa. Rodičia sa odvolali na Najvyšší súd. Namietali, že zabezpečenie podmienok integrova­ného vzdelávania sa nemôže riadiť iba typom zdravotného postihnutia, ale potrebami konkrétneho dieťaťa. V prípade ich dcéry dve odborné správy (z poradenského zaria­denia a VÚDPaP-u) zhodne odporúčali iba asistenta učiteľa a individuálny výchov­no-vzdelávací program. Aj Štátny pedagogický ústav potvrdil, že postačujúca môže byť úzka spolupráca s poradenským zariadením. Zásadnou námietkou rodičov bolo nerešpektovanie práv, ktoré zaručuje Dohovor OSN o právach osôb so zdravotným postihnutím.

Najvyšší súd dal rodičom za pravdu a v odôvodnení rozsudku v súvis­losti s Dohovorom o právach osôb so zdravotným postihnutím konštatoval: „Pred­metný Dohovor bol inkorporovaný do nášho právneho poriadku, a teda je jeho súčasťou s režimom prednostnej aplikácie vo vzťahu k vnútroštátnemu právu (článok 7 odsek 5 Ústavy SR). Ukladá záväzky štátom (ako zmluvným stranám dohovoru), a preto vzhľa­dom na jeho právnu silu a prednosť pred zákonmi Slovenskej republiky bolo povinnosťou správnych orgánov vykladať jednotlivé ustanovenia školského zákona v súlade s Doho­vorom, prípadne správne orgány mohli priamo inkorporovať pravidlá medzinárodného práva obsiahnuté v Dohovore“ (Rozsudok Najvyššieho súdu 7Sžo/83/2014, s.9). Naj­vyšší súd ďalej konštatoval, že správne úrady ani krajský súd neuviedli, v čom by malo spočívať nadmerné alebo neúmerné zaťaženie pri vytváraní adekvátnych podmienok vzdelávania, a škola sa o ich vytvorenie ani nepokúsila. Navyše: „Odvolací súd pova­žuje za potrebné zdôrazniť, že odmietnutie primeraných úprav je formou diskriminá­cie na základe zdravotného postihnutia, ktorá je zakázaná (čl. 2 dohovoru)“ (tamtiež, s. 12).

Ela nastúpila do prvej triedy v inej základnej škole. Napriek tomu, že táto škola je od bydliska rodiny vzdialená, rodičia nevyužili možnosť preložiť Elu po rozhodnutí Najvyššieho súdu do spádovej školy. V súčasnosti je Ela v 6. ročníku, zvládla základné učivo prvého stupňa a v niektorých predmetoch postupuje podľa IVVP. V triede po­máha s Eliným vzdelávaním pedagogická asistentka, ďalšia odborná starostlivosť je zabezpečená na iných pracoviskách.

 

Na Slovensku inklúzia ešte nefunguje

Na Slovensku, žiaľ, v súčasnosti nemôžeme hovoriť ani o skutočnej plošnej integrácii detí so zdravotným znevýhodnením. Spomedzi európskych krajín sme na prvom mieste v podiele detí vzdelávaných v špeciálnych triedach alebo školách, teda oddelene od svojich rovesníkov. V systéme špeciálneho školstva je u nás takmer 6 % detí, zatiaľ čo európsky priemer je na úrovni 2,3 %. Hoci aj na Slovensku máme príklady škôl, ktorým sa darí úspešne vzdelávať deti s rôznorodými potrebami spoločne. Ide o výnimočné prípady, za ktorými stoja zanietení riaditelia a pedagógovia, vyvíjajúci nemalé úsilie skôr napriek systému, ako s jeho podporou. 

Jednou z najväčších prekážok začleňovania detí so znevýhodnením do prostredia bežných základných škôl je nedostatok asistentov učiteľa a odborných zamestnancov – školských psychológov, školských špeciálnych pedagógov, liečebných a sociálnych pedagógov a logopédov vo všetkých typoch škôl. V prvej polovici školského roku 2017/2018 bolo kladne vybavených len 34% žiadostí o pridelenie asistenta učiteľa pre deti so zdravotným postihnutím. Školského psychológa mala na Slovensku len každá štrnásta základná škola a len na každej piatej základnej škole pôsobil školský špeciálny pedagóg. V prípade materských a stredných škôl sú tieto počty ešte omnoho nižšie.

 

Inklúzia má prínos aj pre intaktné deti

Práca školy s rôznorodými potrebami detí nemá vplyv len na výsledky žiakov s už diagnostikovanými špeciálnymi potrebami, ale môže tiež významne ovplyvňovať vzdelávacie možnosti „bežných" detí. Každý žiak či žiačka sa totiž v priebehu vzdelávania môže dostať do situácie, keď potrebuje, hoci možno dočasne, podporu vo vzdelávaní. Keďže inkluzívne vzdelávanie má v zahraničí pomerne dlhú tradíciu, máme tiež k dispozícii množstvo výskumov, ktoré nám hovoria o jeho pozitívnych dosahoch na obe skupiny detí. 

Pre deti so znevýhodnením spoločné vzdelávanie v bežnej spádovej škole prináša možnosť vytvárať si spoločenské väzby v prirodzenom kolektíve svojich rovesníkov a získať pocit, že sú súčasťou celej spoločnosti. Výskumy zároveň dokazujú, že ich študijné výsledky sú rovnaké alebo mierne lepšie, než aké by získali v špeciálnej škole či triede. 

 

Reflexia súčasnej situácie v spoločnosti

Pre bežných žiakov prináša spoločné vzdelávanie možnosť získať reálny obraz o rôznorodosti v spoločnosti, naučiť sa vnímať odlišnosti ako niečo prirodzené, získať sociálne a komunikačné zručnosti a schopnosť riešiť problém v rôznorodých kolektívoch. To môže byť dôležité aj pre ich budúce pracovné uplatnenie. Vzhľadom na často sa objavujúce obavy, že prítomnosť detí so znevýhodnením spomaľuje výučbu a brzdí ostatné deti, sú dôležité výsledky výskumov. Tie dokazujú, že prítomnosť žiakov so znevýhodnením nespôsobuje zhoršenie študijných výsledkov bežných žiakov. Práve naopak, vplyvom individualizovanej výučby sa ich výsledky mierne zlepšujú. Zároveň školy, úspešne začleňujúce rôznorodé deti, budujú u svojich žiakov empatiu, rešpekt a väčšiu rezistenciu voči rasizmu a xenofóbii, čo má veľký význam aj v kontexte aktuálnej situácie na Slovensku. 

 

Názor z praxe: Mgr. Liliana Šimečková, PhD.

S akceptáciou odporúčaní integrovať dieťa je to podľa skúseností rodičov i odborných pracovníkov často veľmi otázne. O skúsenostiach z reality hovorí Mgr. Liliana Šimečková, PhD., špeciálna pedagogička.

 

Kedy sa najčastejšie ohlasujú rodičia či školy, že s dieťatkom je zrejme nejaký problém? V ktorom ročníku sa obvykle uzatvárajú poruchy učenia?

Pri závažnejších ťažkostiach (zvyčajne grafomotorických) už v prvom štvrťroku prvého ročníka ZŠ, druhá várka prváčikov je po prvom polroku a posledná várka je tretí štvrťrok. Tí, ktorí to nestihnú, prídu v druhom ročníku. Platí zásada prvý ročník sa deti učia, druhý ročník sa učivo automatizuje, takže poruchy sa uzatvárajú obvykle najskôr na konci druhého ročníka a v polovici tretieho ročníka. Samozrejme, závažné poruchy (už v prvom ročníku) pri rečových ťažkostiach – oneskorený vývin reči, ťažšie zrozumiteľná reč.

Je možné, že sa porucha učenia diagnostikuje až napr. na konci šk. dochádzky - v 8. – 9. ročníku? Ak áno, tak prečo?

Je to možné, treba prepátrať po príčinách, teda, čo je na pozadí, že prišli tak neskoro. Môže za tým byť postoj rodiča (úspešný, výkonovo orientovaný rodič ťažko prijíma, že jeho dieťa má ťažkosti tohto typu), ďalej dieťa pri ľahšej forme sa naučilo zvládať svoje ťažkosti, vedelo ich doposiaľ vykompenzovať a zrazu narazilo na svoj strop.  Ďalej už potom nevie a potrebuje pomoc. Taktiež u nadpriemerne nadaných detí, ktoré to potiahnu na trojky, rodič to nevidí ako akútny problém, tým pádom nie je dôvod zapodievať sa týmto, v duchu - veď neprepadá...

Hovorili sme o systéme „len odporúčanie" vs. „integrácia". Je pomerne málo detí, ktoré sú naozaj integrované. Na čo je dobrý „len papier“, aká je tvoja skúsenosť v tomto smere?

Tam je rozdiel v stupni poruchy. Ľahšie formy idú cez odporúčania, stredná a ťažšia forma poruchy sa integruje. Odporúčania v správe sú len hľadaním optimálnej cesty v priebehu štúdia. Cieľ je jednoduchý – ukázať, ako najviac sa dajú eliminovať či kompenzovať ťažkosti vyplývajúce z poruchy a nekomplikovať si život. Cieľom je podporiť dieťa v štúdiu tým, že je učiteľ tolerantný pri hodnotení a skúšaní. Vhodným prístupom predchádzame psychickým problémom ako je pocit zahanbenia, opakovaný neúspech, pocit zbytočnosti (učí sa štyri hodiny a dostane štvorku), frustrácia pri prekonávaní prekážok.

Dieťa s poruchou učenia takmer vždy podá horší výkon, než sú jeho schopnosti, dostáva sa do stresových situácií, prestáva si veriť. Tomu všetkému majú odporúčania slúžiť. Aby papier bol akceptovaný, je dobré konzultovať s učiteľom, nenechať to len na rodičovi (ktorý nemusí byť odborník), skrátka vysvetľovať a dohodnúť sa na spolupráci pedagóg – špeciálny pedagóg. Väčšinou to ide. Vysvetliť, že diagnóza nie je ospravedlnením za nič nerobenie.

Dieťa dostane papier, nejaké úľavy, učiteľ by mal dostať nejaké odporúčania. Niekedy sa však sťažujú, že odporúčania sú veľmi stručné, že vlastne nevedia, ako s dieťaťom pracovať. Ako túto skutočnosť vnímaš ty?

Tu vidím riešenie v komunikácii s učiteľom, poznať školské prostredie, ísť to odkomunikovať do školy a dohodnúť sa s učiteľom. Skrátka si to ujasniť, veci pomenovať tak, ako sú, vysvetľovať a vysvetľovať. Čo potrebuje dieťa a čo je pre jeho skutočne optimálny spôsob fungovania potrebné poskytnúť.

 

Integrácia a inklúzia – zdroje

Školská integrácia

https://ukulele.webnoviny.sk/clanky/skolska-integracia

 

Školská integrácia

https://www.statpedu.sk/sk/deti-ziaci-so-svvp/deti-ziaci-so-zdravotnym-znevyhodnenim-vseobecnym-intelektovym-nadanim/skolska-integracia-specialnopedagogicke-poradenstvo/

 

Dieťa so špeciálnymi potrebami a škola

https://www.rodinka.sk/predskolak/skolak/dieta-so-specialnymi-potrebami-a-skola/

Názor z praxe: Mgr. Liliana Šimečková, PhD. (tamtiež)

 

Integrácia

https://cpppappezinok.sk/pre-skoly/integracia/

 

Integrácia a inklúzia

https://downovsyndrom.sk/v16/book/export/html/240

 

Inklúzia ako filozofia, ktorá ovplyvňuje každé dieťa

https://www.ucn.sk/vzdelavanie/inkluzia-ako-filozofia-ktora-ovplyvnuje-kazde-dieta

 

Pridané: 1.6.2020, Mgr. D. Guman

 

 

 

Základná škola Matice slovenskej 13, Prešov, školský rok 2019/2020