Dysortografia

Čo je dysortografia a kedy vzniká

Dysortografia patrí k vývinovým poruchám učenia. Do tejto skupiny patria aj dyslexia či dysgrafia. Dysortografia je špecifická porucha pravopisu, ktorá sa veľmi často vyskytuje práve v spojení s dyslexiou. Navonok sa u žiakov prejavuje ako problém pri osvojovaní si pravopisu, a to napriek primeranej inteligencii, bežným vyučovacím podmienkam a plnohodnotnému pedagogickému pôsobeniu.

Typická je napr. neschopnosť dodržať poradie písmen pri písaní slov, chybovosť pri písaní mäkčeňov, dĺžňov, neschopnosť pretaviť dobre naučené gramatické pravidlá do písomnej podoby. Prítomná je tiež znížená schopnosť skloňovať a časovať slovné druhy.

Podkladom dysortografie je často nedostatočne rozvinutá oblasť sluchovej percepcie (sluchová pamäť, analýza, syntéza, audiomotorická koordinácia a pod.). Uvedené problémy môžu vyplývať aj z dysfunkcie pravej hemisféry mozgu a u niektorých detí sa premietajú do zámeny tvarovo podobných písmen (b-d-p). Dysortografia sa môže rozvinúť aj na báze hyperaktivity či hypoaktivity.

Iba dysortografické javy

Doteraz nie sú známe všetky príčiny, ktoré v súhrne dysortografiu spôsobujú. Z rozboru procesu písania, z praxe a doterajších výskumov vyplýva, že u detí s dysortografiou môžeme sledovať vo väčšej či menšej miere poruchy zrakového a sluchového vnímania a reprodukcie rytmu, vývoja grafomotoriky a poruchy reči.

Dieťa s dysortografiou často dobre ovláda gramatické pravidlá (poučky, vybrané slová a pod.), ale pri písaní diktátov, či iných textov ich nevie a nedokáže uplatniť a aplikovať. Diktát takéhoto dieťaťa je plný chýb. Prepísanie alebo opísanie textu mu spôsobuje veľké problémy, no najvýraznejšie ťažkosti bývajú v písaní podľa diktátu. Dieťa sa síce snaží napísať text najlepšie, ako vie, no jeho snaha je mnohokrát v protiklade s učebnými výsledkami, ktoré dosahuje.

Dysortografia však nezahŕňa celú gramatiku; vzťahuje sa prevažne na tzv. špecifické dysortografické javy, ktorými sú rozlišovanie krátkych a dlhých samohlások, rozlišovanie slabík dy-di, ty-ti, ny-ni, rozlišovanie sykaviek, pridávanie a vynechávanie písmen, poprípade slabík či nezvládnutie hraníc slov v písme.

Vývoj diagnózy a prognóza

S vekom dieťaťa sa obraz poruchy a jeho výkonnosti mení. Zhruba do tretej triedy sa objavujú klasické dysortografické chyby vrátane zámen tvarov písmen, inverzií, rôznych skomolenín slov. Postupne je týchto chýb menej, ale dieťa vo vyššej triede potrebuje na správne napísanie viac času ako žiak bez poruchy. Pokiaľ je pri písomnom prejave vyvíjaný tlak na zvýšenie rýchlosti, je typickým javom, že sa aj u staršieho žiaka dysortografické chyby objavia opakovane. Pribudnú, zvlášť u detí s dysgrafiou, chyby pravopisné, a to, ako sme už viackrát spomínali, aj v javoch, ktoré dieťa bezpečne ovláda.

Znaky dysortografie

Auditívne: pri nich ide o narušenie sluchovej diferenciácie a analýzy, o oslabenie bezprostrednej auditívnej pamäti.

Vizuálne: pri nich je znížená kvalita vizuálnej pamäti, takéto dieťa nie je schopné dokonale si vybaviť písmená (grafémy) tvarovo i sluchovo podobné, nedokáže chyby v napísanom texte identifikovať, pri oprave textu môže opraviť aj to, čo napísalo správne.

Motorické: súvisia s námahou vynaloženou pri písaní; príčinou je narušená jemná motorika v zmysle vývojovej dyspraxie. Grafický prejav žiaka odčerpáva koncentráciu pozornosti a žiak nestíha vedome aplikovať gramatické pravidlá a robiť si kontrolu.

Typické chyby ľudí s dysortografiou

vynechávanie hlások v slovách,
ťažkosti v rozlišovaní krátkych a dlhých samohlások,
chýbajúce mäkčene a čiarky (t.j. diakritika),
nesprávne umiestňovanie diakritiky,
zámeny mäkkých a tvrdých slabík,
zámeny znelých a neznelých hlások (napr. c/s/z, b/p, g/k, m/n, h/ch),
rozlišovanie sykaviek (s, c, z, š, č, ž),
prehadzovanie hlások v slovách do takej miery, že sú celé skomolené,
niekedy človek s dysortografiou správnu hlásku "ako keby nepočul" alebo si neuvedomuje, z ktorých všetkých hlások sa slovo skladá napriek tomu, že slovo ako celok počuje a chápe ho,
človek s dysortografiou často pravidlo pozná, aj ho vie presne vysvetliť, ale keď musí napísať vetu, v ktorej sa mnoho rôznych pravidiel gramatiky kombinuje, v tom istom pravidle, ktoré práve bezchybne zdôvodnil, urobí chybu,
nedokáže spájať viacero gramatických pravidiel naraz,
dysortografik má často poruchy sluchového vnímania alebo rozlišovania, čo znamená, že dieťa nepočuje správne to, čo sa mu diktuje, hoci sluch má úplne v poriadku,
jeho pracovné tempo je pomalšie, takže často sa stáva, že podobne ako dysgrafické dieťa nestíha písať diktované vety,
jeho problémy môžu sprevádzať poruchy pozornosti, pamäti, myslenia, dieťa môže byť impulzívne, hyperaktívne a pod.,
nezvládnutie hraníc písma (spájanie slov – predložky so slovami, nerozlišovanie začiatku a konca vety), nerozlišovanie hraníc slov alebo viet atď., má problém s delením slov, spája ich do jedného celku,
problémy s pravo-ľavou a priestorovou orientáciou,
jeho písmo je neúhľadné, zošit tiež nie je ukážkový,
má ťažkosti s písaním počutého textu (diktáty ap.),
typické sú chyby v spoluhláskových skupinách (krtko/ktkro),
ťažko sa motivuje,
píše agramaticky (Otec prišla domou. Boli sme tam zo sestrov.).

Sprievodné javy dysortografie

Znížená oblasť sluchovej percepcie (sluchová analýza, syntéza, sluchové rozlišovanie)
Znížená schopnosť rytmickej reprodukcie
Artikulačná neobratnosť
Znížená zraková diferenciácia
Narušená koordinácia oka a ruky
Ťažkosti v jemnej motorike (dieťa odmieta kresliť, strihať)
Poruchy reči (často je pridružená dysfázia – narušený vývin reči)
Nevyhranená lateralita (používanie pravej i ľavej ruky)
Oslabená pamäť

Pravidlá a podmienky práce dysortografika

Rovnako ako pri dyslexii je dôležité si uvedomiť, za akých podmienok je pre človeka najvýhodnejšie písať tak, aby množstvo chýb v texte bolo čo najnižšie. Rovnako ako pri dyslexii a dysgrafii tiež platí, že žiaci a študenti s dysortografiou majú vo všetkých typoch škôl nárok na prispôsobenie podmienok štúdia. Niekedy pomôže dostatok času a pokoj na prácu, niekedy písanie na počítači s možnosťou automatických opráv. Nesmierne dôležité je takisto vedieť texty po sebe veľmi dôkladne kontrolovať a poznať, čomu je potrebné venovať zvýšenú pozornosť. V prípadoch, keď je obsah textu veľmi dôležitý, sa vyplatí, keď po pisateľovi prečíta text niekto druhý a chyby opraví, pretože dotyčný ich spravidla nevidí. Iný trik, ktorý niekedy zaberá, je čítať text odzadu tak, že čítame slová, ako sú napísané, ale od konca vety alebo odseku, takže nie je možné sa sústrediť na obsah textu, ale iba na každé slovo zvlášť.

Odborná náprava dysortografie a eliminácia jej príčin je postupná a často dlhotrvajúca. Nadmerné písanie diktátov bez odstránenia primárnych príčin je neefektívne a dieťa neprimerane zaťažuje. Nevyhnutné je podporovať jazykový cit a poskytovať dostatok príležitostí na rozvoj komunikačných schopností.

Ako zmenšiť problémy dysortografika

Pri písaní je lepšie, keď dieťa píše znamienka ihneď, i keď sa naruší kontinuita písania.
Je dôležité, aby si dieťa nahlas diktovalo to, čo píše a naučilo sa kontrolovať písaný text (sluchová kontrola).
Pri nerozlišovaní sykaviek pomáha, ak má dieťa ako pomôcku pred sebou karty s obrazmi úst, ktoré môžu byť farebne odlíšené. Pre úzke sykavky — ústa v úsmeve s úzkou štrbinou. Pre široké sykavky — ústa zošpúlené.
Pri zámene písmen sa odporúča tréning sluchovo-verbálnej pamäti a zrakové rozcvičky na identiﬁkáciu tvarovo podobných písmen (napr. p — b — d, m — n, o — e a pod.). Na tréning sú vhodné pracovné listy pre žiakov s dyslexiou.
Na tréning problémových slov odborníci odporúčajú použiť tabuľku abecedy so všetkými tvarmi písmen a cvičenia na koncentráciu a pozornosť.

Ako precvičovať diktáty

Diktát, či už doma alebo v škole treba pripraviť ako doplňovačku.
Poskytnúť žiakovi dlhší čas na kontrolu napísaného (napr. v triede nech zošit odovzdáva ako posledný).
Voliť treba pomalšie tempo diktovania (učiteľ v triede môže poskytnúť žiakovi dlhší čas na písanie alebo po dohode žiak píše pri diktáte len každú druhú vetu).
Dieťa pracuje s tabuľkou pre dyslektikov, kde sú farebne odlíšené mäkké a tvrdé spoluhlásky (tabuľku sa naučí používať vopred), alebo tabuľku abecedy s tlačenými a písanými tvarmi písmen.
Treba využívať možnosti slovného hodnotenia.
Odporúča sa zaznamenávať počet chýb, ale v triede neklasiﬁkovať jeho diktát známkou.
Neopravovať chyby v diktátoch klasickým spôsobom.
Chyby neopravovať červenou, ale zelenou farbou.
Diktát dopredu precvičiť (napr. formou domácej úlohy, doplňovačky a pod.).

Ako precvičovať odpis

Kombinovať prepis s doplňovačkami, využívať pracovné listy.
Umožniť dieťaťu tiché diktovanie si.
Nenútiť dieťa, aby prepisovalo všetko (dohodnúť sa s ním vopred na redukovanom množstve). Rešpektovať pomalé pracovné tempo.
Odpis a prepis kontrolovať častejšie, aby sme sa presvedčili, že žiak si text prečítal správne.

A, samozrejme, vždy treba prioritne pamätať na pozitívnu motiváciu a pochvalu za vyvinutú snahu. Aj keď výsledok nebude ideálny.