Dysortografia patrí k vývinovým poruchám učenia. Do tejto skupiny patria aj dyslexia či dysgrafia. Dysortografia je špecifická porucha pravopisu, ktorá sa veľmi často vyskytuje práve v spojení s dyslexiou. Navonok sa u žiakov prejavuje ako problém pri osvojovaní si pravopisu, a to napriek primeranej inteligencii, bežným vyučovacím podmienkam a plnohodnotnému pedagogickému pôsobeniu.
Typická je napr. neschopnosť dodržať poradie písmen pri písaní slov, chybovosť pri písaní mäkčeňov, dĺžňov, neschopnosť pretaviť dobre naučené gramatické pravidlá do písomnej podoby. Prítomná je tiež znížená schopnosť skloňovať a časovať slovné druhy.
Podkladom dysortografie je často nedostatočne rozvinutá oblasť sluchovej percepcie (sluchová pamäť, analýza, syntéza, audiomotorická koordinácia a pod.). Uvedené problémy môžu vyplývať aj z dysfunkcie pravej hemisféry mozgu a u niektorých detí sa premietajú do zámeny tvarovo podobných písmen (b-d-p). Dysortografia sa môže rozvinúť aj na báze hyperaktivity či hypoaktivity.
Doteraz nie sú známe všetky príčiny, ktoré v súhrne dysortografiu spôsobujú. Z rozboru procesu písania, z praxe a doterajších výskumov vyplýva, že u detí s dysortografiou môžeme sledovať vo väčšej či menšej miere poruchy zrakového a sluchového vnímania a reprodukcie rytmu, vývoja grafomotoriky a poruchy reči.
Dieťa s dysortografiou často dobre ovláda gramatické pravidlá (poučky, vybrané slová a pod.), ale pri písaní diktátov, či iných textov ich nevie a nedokáže uplatniť a aplikovať. Diktát takéhoto dieťaťa je plný chýb. Prepísanie alebo opísanie textu mu spôsobuje veľké problémy, no najvýraznejšie ťažkosti bývajú v písaní podľa diktátu. Dieťa sa síce snaží napísať text najlepšie, ako vie, no jeho snaha je mnohokrát v protiklade s učebnými výsledkami, ktoré dosahuje.
Dysortografia však nezahŕňa celú gramatiku; vzťahuje sa prevažne na tzv. špecifické dysortografické javy, ktorými sú rozlišovanie krátkych a dlhých samohlások, rozlišovanie slabík dy-di, ty-ti, ny-ni, rozlišovanie sykaviek, pridávanie a vynechávanie písmen, poprípade slabík či nezvládnutie hraníc slov v písme.
S vekom dieťaťa sa obraz poruchy a jeho výkonnosti mení. Zhruba do tretej triedy sa objavujú klasické dysortografické chyby vrátane zámen tvarov písmen, inverzií, rôznych skomolenín slov. Postupne je týchto chýb menej, ale dieťa vo vyššej triede potrebuje na správne napísanie viac času ako žiak bez poruchy. Pokiaľ je pri písomnom prejave vyvíjaný tlak na zvýšenie rýchlosti, je typickým javom, že sa aj u staršieho žiaka dysortografické chyby objavia opakovane. Pribudnú, zvlášť u detí s dysgrafiou, chyby pravopisné, a to, ako sme už viackrát spomínali, aj v javoch, ktoré dieťa bezpečne ovláda.
Auditívne: pri nich ide o narušenie sluchovej diferenciácie a analýzy, o oslabenie bezprostrednej auditívnej pamäti.
Vizuálne: pri nich je znížená kvalita vizuálnej pamäti, takéto dieťa nie je schopné dokonale si vybaviť písmená (grafémy) tvarovo i sluchovo podobné, nedokáže chyby v napísanom texte identifikovať, pri oprave textu môže opraviť aj to, čo napísalo správne.
Motorické: súvisia s námahou vynaloženou pri písaní; príčinou je narušená jemná motorika v zmysle vývojovej dyspraxie. Grafický prejav žiaka odčerpáva koncentráciu pozornosti a žiak nestíha vedome aplikovať gramatické pravidlá a robiť si kontrolu.
Rovnako ako pri dyslexii je dôležité si uvedomiť, za akých podmienok je pre človeka najvýhodnejšie písať tak, aby množstvo chýb v texte bolo čo najnižšie. Rovnako ako pri dyslexii a dysgrafii tiež platí, že žiaci a študenti s dysortografiou majú vo všetkých typoch škôl nárok na prispôsobenie podmienok štúdia. Niekedy pomôže dostatok času a pokoj na prácu, niekedy písanie na počítači s možnosťou automatických opráv. Nesmierne dôležité je takisto vedieť texty po sebe veľmi dôkladne kontrolovať a poznať, čomu je potrebné venovať zvýšenú pozornosť. V prípadoch, keď je obsah textu veľmi dôležitý, sa vyplatí, keď po pisateľovi prečíta text niekto druhý a chyby opraví, pretože dotyčný ich spravidla nevidí. Iný trik, ktorý niekedy zaberá, je čítať text odzadu tak, že čítame slová, ako sú napísané, ale od konca vety alebo odseku, takže nie je možné sa sústrediť na obsah textu, ale iba na každé slovo zvlášť.
Odborná náprava dysortografie a eliminácia jej príčin je postupná a často dlhotrvajúca. Nadmerné písanie diktátov bez odstránenia primárnych príčin je neefektívne a dieťa neprimerane zaťažuje. Nevyhnutné je podporovať jazykový cit a poskytovať dostatok príležitostí na rozvoj komunikačných schopností.
A, samozrejme, vždy treba prioritne pamätať na pozitívnu motiváciu a pochvalu za vyvinutú snahu. Aj keď výsledok nebude ideálny.
Dysortografia – porucha pravopisu
https://www.csppke.sk/sk/2017/05/23/dysortografia-porucha-pravopisu/
Dysortografia
https://www.tablexia.cz/sk/encyklopedia/7/
Dysortografia (Učiteľské noviny)
https://www.ucn.sk/poradna/dysortografia
Dysortografia – keď dieťa nie je s pravopisom kamarát
Poruchy učenia: dysortografia
https://mamaaja.sk/clanky/dieta/poruchy-ucenia-dysortografia
Dysortografia
https://www.cpppapma.sk/dysorto.html
Terapeutická pomoc pre dieťa s dysgrafiou
https://www.trea.sk/index.php/psychologia/terapia-a-poradna-pre-deti/dysortografia
Pracovné listy pre deti s dysgrafiou
https://www.komposyt.sk/pre-odbornikov/ziak-so-svvp/preview-file/dysortografia-955.pdf
Doplnková literatúra pre deti s vývinovými poruchami učenia a dysortografiou:
https://www.martinus.sk/?uItem=433769
https://www.martinus.sk/?uItem=145337
https://www.martinus.sk/?uItem=110450
https://www.martinus.sk/?uItem=269678
Pridané: 17.4.2020, Mgr. D. Guman
Základná škola
Matice slovenskej 13
Kancelária školy: +421 905 846 748, 051 7713331
Školská jedáleň: 051 7713332