Dysgrafia

Dysgrafia

Dysgrafia ako vývinová porucha učenia

Dysgrafia patrí spolu s ďalšími „dys“ poruchami medzi vývinové poruchy učenia. Tie sa tiež nazývajú špecifické poruchy učenia, resp. špecifické vývinové poruchy učenia. Ide o súhrnný názov pre poruchy čítania, písania, pravopisu a matematických zručností.

Spomenuté poruchy ovplyvňujú schopnosť človeka rozumieť alebo používať hovorený alebo písaný jazyk, robiť matematické výpočty, koordinovať pohyby alebo venovať niečomu pozornosť. K ich skutočnému rozpoznaniu dochádzav čase školskej dochádzky.

(Vývinové poruchy učenia sme si bližšie priblížili v predchádzajúcej časti, v celku Dyslexia.)

 

Príznaky dysgrafie

Dysgrafia je špecifická porucha písania. Prejavuje sa celkovou výraznou neúhľadnosťou písma, jeho deformovaným tvarom, rozdielnou výškou a kolísajúcim sklonom, ktorá nie je spojená so schopnosťou čítať. U dysgrafikov je tiež prítomné zamieňanie jednotlivých písmen pri písaní, ich vynechávanie a zrkadlové obracanie, či chyby v interpunkcii. Rukopis býva značne neúhľadný, písmo pomalé.

Písmo dysgrafika je veľmi ťažko čitateľné alebo celkom nečitateľné. A to napriek veľkej snahe autora. Dieťa píše čitateľnejšie, len keď píše veľmi pomaly. Písanie je potom pre dysgrafika únavné a vyčerpávajúce. K písaniu môže získať až odpor. Deti si kvôli veľkému sústredeniu na techniku písania v niektorých prípadoch nepamätajú obsah toho, čo napísali.

Dysgrafikom nie je dieťa, ktorého jediným problémom je krasopisná stránka písma. Dysgrafik je ten, kto výrazne zaostáva v zvládaní techniky písania. Ide o výrazné narušenie zručností písania, ktoré nie je spôsobené nízkou úrovňou mentálnych schopností, problémami zraku alebo nevhodným spôsobom výučby.

Dieťa, ktoré trpí dysgrafiou, zvykne mať problémy už aj v predškolskom období. Napríklad pri viazaní šnúrok, keďže dysgrafia má súvis s jemnou motorikou. V školskom veku sa jej výskyt odhaduje na 4 % (na základnej škole), na strednej škole až na 20 %. Rapídny nárast poruchy je spôsobený zvyšovaním náročnosti písomných úloh.

 

Typickými znakmi dysgrafického písma sú:

  • nesprávne tvary písmen,
  • nesprávny sklon písma,
  • písmo je kŕčovité, so znakmi tremoru (trasu),
  • zrkadlové písanie písmen a číslic,
  • nedodržiavanie riadkov,
  • nesprávna veľkosť písmen,
  • niektoré písmená v slovách môžu byť pozamieňané,
  • časté pravopisné chyby v slovách a vetách,
  • neistota ťahov,
  • prílišný tlak o podložku pri písaní,
  • preťahovanie alebo nedoťahovanie línií písmen a číslic,
  • nevhodný typ úchopu pera, ktorý je rovnako vyčerpávajúci a mnohokrát „odoláva snahe“ o precvičenie,
  • dieťa sa tak veľmi sústredí na samotné písanie, že nestíha rozmýšľať nad gramatickými pravidlami,
  • možné problémy aj vo výtvarnej alebo pracovnej výchove.

Skôr platí pravidlo, že čím je dieťa viac inteligentné a verbálne zdatné, tým viac je namiesto diagnostiky tejto poruchy označované a „obviňované“ z lenivosti a malej snahy.

 

Príčiny poruchy

Môže ísť o dôsledok nezrelosti nervových dráh, zapojených do koordinácie hlavy, hornej končatiny, pohybov ruky a očí, ktorú obvykle potvrdí prítomnosť Asymetrického tonického šijového reflexu (ATNR) u dieťaťa v školskom veku. ATNR je primitívny reflex, za normálnych okolností prítomný u zrelého donoseného novorodenca, ktorý by mal byť potlačený v dôsledku vývinu mozgových štruktúr v priebehu prvých šiestich mesiacov života dieťaťa.

Pri otáčaní hlavy v smere ruky, ktorou dieťa píše, majú rameno a ruka tendenciu vystrieť sa do strany, do ktorej je otočená hlava. Dôsledkom toho je náročnejšie udržať pero, ohnúť ruku a vrátiť sa ňou na opačnú stranu papiera (prejsť tzv. stredovou líniou tela). Väčšina detí si voči tomu vytvorí množstvo kompenzačných mechanizmov. Napríklad si posunú stoličku dozadu, oprú sa  o ňu chrbtom, čím je im umožnené, aby ruka, ktorou píšu, mohla byť pri písaní vystretá. Môžu tiež otáčať polohu pri sedení (niekedy sedia skoro až na boku, otočené do strany). V niektorých prípadoch otáčajú papier alebo zošit (až o 90°), čo opäť umožňuje ponechať ruku pri písaní vystretú. Iné deti majú nesprávny, až veľmi silný úchop pera, ktorý im umožňuje držať prsty zatvorené, a tým udržiavať pero pod kontrolou.

Ďalším množným prediktorom dysgrafie je problém s pracovnou pamäťou a organizovaním prijímaných informácií. Ide v podstate o to, že predtým, než človek začne písať, musí sa „spojiť“ so svojou pamäťou, kde má uložené informácie, ktoré jeho mozog prostredníctvom zmyslov zaznamenal. Odborníci sa domnievajú, že deti s dysgrafiou majú problém s tzv. ortografickým kódovaním. Ide o schopnosť ukladať neznáme, napísané slová, do pracovnej pamäte. V dôsledku toho má dieťa problém spomenúť si, ako sa určité slovo píše a čo znamená.

 

Hovorí sa tiež o pravdepodobnosti existencie genetickej súvislosti s touto poruchou učenia. Niektorí odborníci dokonca tvrdia, že pokiaľ dieťa trpí dysgrafiou, musel ňou trpieť aj niekto z jeho rodiny.

 

Ako zistiť dysgrafiu

Prvým krokom pri diagnostike dysgrafie je vyhľadať miesto, kde túto diagnostiku zrealizujú. Najčastejšie vyhľadávaným strediskom kvôli diagnostike všetkých špecifických porúch učenia je CPPPaP, teda Centrum pedagogicko-psychologického poradenstva a prevencie. Okrem psychologického vyšetrenia, ktorého cieľom je zistenie verbálnej a neverbálnej zložky inteligencie dieťaťa a úroveň jeho zrelosti je dôležité, aby bolo dieťa vyšetrené aj špeciálnym pedagógom. Špeciálny pedagóg sa zameriava na diagnostiku a zisťovanie úrovne písma, ktorú zisťuje pomocou kresieb, písania diktátov, prepisovania, či zadáva dieťaťu úlohy, v ktorých sa ukáže jeho spontánny písomný prejav.

Sledované by mali byť nasledujúce problémy:

  • Žiak komolí slová, nerozlišuje spoluhláskové zhluky, prehadzuje písmená, poradie písmen je obrátené (sprava doľava), vynecháva časti slova alebo písmená, opakovane zamieňa niektoré písmená za iné. Je potrebné sledovať, ktoré sú to písmená a v akom sú vzájomnom vzťahu: či sú to písmená podobné tvarom, napr. h, k alebo písmená, ktoré je ťažko rozlíšiť sluchom, ako napr. p a b.
  • Žiak nedodržiava diakritické znamienka. Vynecháva čiarky, mäkčene, bodky alebo ich umiestni na nesprávnom mieste. Aj tu môže ísť o nedostatočné sluchové rozlišovanie, napr. š a s, c a č. Dieťa nerozlišuje mäkké slabiky di, ti, ni, li od tvrdých dy, ty, ny, ly.
  • Niektorí žiaci používajú mäkké a tvrdé i, y v slabikách náhodne. V tomto prípade je diagnostika zložitejšia a vyžaduje si ďalšie vyšetrenia. Iní žiaci píšu zásadne len mäkké alebo tvrdé i, y (vo väčšine prípadov je to mäkké i).

Pri zisťovaní príčin sa používajú testy na zrakové vnímanie a presnosť senzomotorickej koordinácie. V nich sa napr. sleduje, či dieťa vie spojiť čiarou dva body v priestore, či vie obkresliť rôzne obrazce alebo má obrazec nakresliť spamäti.

 

Ako pracovať s dysgrafikmi. Nepreťažovať!

Posudky poradní slúžia špeciálnym pedagógom a učiteľom na školách ako podnety pre prácu s deťmi a ako určité usmernenie v ich očakávaniach a nárokoch na žiakov.

Pri jednoznačných dysgrafiách sa pozeráme najprv na hrubú motoriku a rovnováhu.

Až keď dieťa zvládne grafomotorickú stránku písania, môže cvičiť písanie s porozumením. To znamená, že musí pochopiť oddeľovanie slov a viet, systém usporiadania slov vo vete a gramatické pravidlá.

Je nesmierne dôležité, aby dieťa s dysgrafiou nebolo preťažované písaním. Tým, že bude písať mnoho a neustále, sa jeho problém nevyrieši. Naopak, nechuť dieťaťa k tejto činnosti sa môže ešte prehĺbiť. Pre takéto deti je primerané písať radšej menej, ale častejšie a pravidelne. 


Podľa potreby je možné využiť rôzne korekčné pomôcky, ako sú:

  • gumové nadstavce na perá, 
  • trojhranné perá, 
  • pomocné linajky, 
  • predlohy s tvarmi písmen a podobne. 

 

Rady pre rodičov detí s dysgrafiou

Ak bolo vaše dieťa diagnostikované a potvrdilo sa, že trpí dysgrafiou, môžete sa s triednym učiteľom dohodnúť na znížení dôrazu na písanie, pretože požadovanie zníženého denného množstva písania umožňuje väčšine detí s dysgrafiou pracovať v škole úspešne. U neinformovaných učiteľov pretrváva názor, že čím viac budú deti trénovať písanie, tým lepšie im to pôjde. Prax by mala byť zameraná napríklad na oblasti ako správne formovanie písmen, ich tvaru a veľkosti, zlepšovanie úchytov ceruzky, či pera pri písaní, precvičovanie pravopisu a pod.

Ak dysgrafia pretrváva u jedinca do dospelosti, je dôležité naučiť sa s ňou pracovať tak, aby táto porucha neovplyvňovala každodenný život človeka. V dospelosti sa môže písané písmo nahradiť písaním na počítači či iných technických prístrojoch, kde sa dá istým spôsobom skryť roztrasené a málo čitateľné písmo človeka.

Ako rodič môžete veľmi pomôcť dieťaťu aj doma. Okrem už zmieňovaného trénovania písania môžete zaznamenávať jednotlivé chyby dieťaťa, jeho pokroky, čo mu pri písaní ide ľahšie a čo ťažšie. Vďaka tomu budete vy sami najlepšie vedieť, ako mu pomôcť, čo s ním trénovať a taktiež budete vedieť lepšie konzultovať tento problém s učiteľom, psychológom, či lekárom.

Doma sa môžete hrať s dieťaťom aj hry zamerané na motorické zručnosti. Môžete pri tom používať rôzne pomôcky. Známe sú napríklad stláčanie guľôčky, ktoré napomáhajú zlepšovať svaly rúk a zápästí, a tým zlepšovať aj ich koordináciu.

 

Nepísané pravidlá

Keďže dysgrafia sa málokedy vyskytuje osamotene, pozeráme sa aj na úroveň priestorovej orientácie, a až potom zmenšujeme plochu, v ktorej pracujeme, až do formátu A4.

Pri cvičeniach a iných aktivitách by sa malo začať s tou činnosťou, v ktorej je predpoklad, že dieťa bude úspešné, že ju bez problémov zvládne. Vhodnými metódami pri práci s deťmi trpiacimi dysgrafiou sú napríklad ústna skúška, tiché čítanie, cvičenie zrakového vnímania – čítanie po slabikách, čítanie pomocou okienka, logopedické metódy, obťahovanie, využitie počítača. Pri výbere hier a materiálov, s ktorými dieťa pracuje, je dobré zamerať sa na tie, ktoré podporujú zmyslové vnímanie (zrakové, sluchové, priestorové, pravo-ľavú orientáciu), pamäť, pozornosť, myslenie, reč a motorické funkcie.

Pri vyučovaní žiaka s dysgrafiou je vo vyučovacom procese vhodnejšie používať grafické znázornenie a obrázky ako slovný zápis. Ďalšou možnosťou je poskytnúť mu predtlačený alebo predpísaný zápis úlohy, kam dieťaťa iba doplňuje slová, čísla a pod. Úlohy by mali byť pre dieťa príťažlivé svojím obsahom, mali by obsahovať témy, ktoré sú dieťaťu blízke alebo si môže dokonca dieťa zvoliť samo.

 

Rady pre učiteľov a rodičov, ako povzbudiť „ubité“ dieťa

  • podporujte ho v činnostiach, v ktorých má predpoklady na úspech,
  • zdvihnite jeho sebavedomie, zdôrazňujte pred ostatnými deťmi jeho klady,
  • predkladajte pred neho iba reálne ciele,
  • hodnoťte vždy iba to, čo stačí vypracovať, nie to, čo nevypracovalo,
  • pochváľte ho za každým, aj keď len za malý úspech pri čítaní a pravopise,
  • nekarhajte ho za neúspech, klasifikácia má pôsobiť povzbudivo,
  • nikdy ho nenúťte k nácviku násilím,
  • zachovajte zásadu „radšej menej a častejšie“,
  • sami sa nesmiete vzdať, ak nechcete, aby sa vzdalo ono.

 

Ako cvičiť ruky

Cvičenie pre horné končatiny

Krúženie, naťahovanie, upažovanie do strán, vzpažovanie, ale taktiež imitácia určitých pohybov (sekanie, plávanie a pod.).

 

Cvičenie pre dlane

Tlaky dlaňami proti sebe, krúženie zápästím, strečing prstov a svalov predlaktia.

 

Cviky na vylepšenie jemnej motoriky

Cvičenia pre dobrý pohyb prstov: klopkanie prstami o stôl, napodobňovanie hrania na gitare, vzájomné dotýkanie prstami oboch rúk, dotyk palca s inými prstami, napodobňovanie strihania, imitácia hrania na klavíri.

Pri týchto cvičeniach je veľmi dôležité, aby boli aplikované pravidelne a najlepšie pred samotným písaním.

 

Dysgrafici sa vo svete nestratia

Aj dysgrafici sa totiž môžu stať slávni. Dysgrafiou sa vyznačovali a vyznačujú napríklad:

  • spevák skupiny Beatles John Lennon,
  • herec Tom Cruise,
  • speváčka Cher,
  • viacerí americkí prezidenti.

 

Použité zdroje

Tému dysgrafie sme si priblížili ako ďalšiu zo špecifických vývinových porúch učenia. Opísali sme si príznaky a príčiny dysgrafie a následne to, aké sú jej symptómy a ako a kde ju je možné u dieťaťa diagnostikovať.

Spôsoby práce s dysgrafikmi a usmernenia pre rodičov i učiteľov sme doplnili o cviky pre lepšiu motoriku horných končatín.

Perličkou je opäť podobne ako pri dyslexii zopár slávnych mien, ktoré sa takisto vyznačujú alebo vyznačovali dysgrafiou.

 

Dysgrafia – ťažkosti s písaním

https://www.avare.sk/dysgrafia-%E2%80%93-tazkosti-s-pisanim/

Dysgrafia – problémy s písaním

https://eduworld.sk/cd/dominika-neprasova/5281/dysgrafia---problemy-s-pisanim

Dysgrafia – vieme, o čo ide?

https://www.ucn.sk/poradna/dysgrafia-vieme-o-co-ide

Porucha čítania: dyslektik neznamená hlupák

https://www.slovenskypacient.sk/dyslektik-neznamena-hlupak/

Čo je to dysgrafia a ako s ňou bojovať

https://www.ako-sa-naucit-skor.com/dysgrafia/

Špeciálna (vývinová) porucha písania – dysgrafia

https://babetko.rodinka.sk/vychovavame/poruchy-a-terapie/dysgrafia/

Dysgrafik

https://www.pravopiscesky.cz/dysgrafik-pra-1143-9439.html

Dysgrafia / Nápravné cvičenia pri dysgrafii

https://www.cpppapmartin.sk/files/Dysgrafia.pdf

 

Nápravné cvičenia pre dysgrafiu – literatúra

Hana Tymichová: Nauč mě číst a psát (uvoľňovacie cviky, obťahovanie) a ďalšie podobné vzory (na papieroch)

C. Aliprandiová, Bissiová, Cassinelli: Kreslím kolo guľaté (4 - 5 rokov) a príručka

Oľga Szontaghová: Písanie v 1. a 2. roč. OŠ (PL)

Píšová, Šinská, Hospodárová: Bodka, čiarka, palička, poslúchaj ma ručička

S. Škultétyová, J. Rohovská a kol.: Maľovaná abeceda pre ŠZŠ

L. Virgovičová: Prípravné cviky na rozcvičovanie ruky v 1. roč. ZŠ

V. Šikulová, D. Mištinová: Príprava na písanie a výtvarnú výchovu (metodický materiál)

Nováková: Náš svet - všetko o ľuďoch

Klára a Ján Smolíkovi: Šimonovy pracovní listy - grafomotorická cvičení. Portál, s. r. o., Praha, 2004

Lýdia Bednarčíková, Teťana Ustohalová, Eva Suchoţová: Reedukácia špecifických porúch učenia pomocou rozvíjania grafomotoriky. MPC, Bratislava, 2010

Yveta Heyrovská, Hana Hrbková, Irena Mašková: Nebojte se psaní

Gabriela Droppová: Pastelkami čarujeme - rozvíjanie grafomotorických zručností. Poradca, s. r. o., Žilina, 2003

Mária Nováková: Písanka škôlkára - grafomotorická príprava detí na písanie. NOMI, s. r. o., Košice, 2002

Jiřina Bednářová, Richard Šmarda: Jedním tahem – uvolňovací grafomotorické cviky. DYS –centrum, Praha, 2006

Rozvíjajúce cvičenia pre deti predškolského veku. Pedagogicko - psychologická poradňa hl. mesta Prahy

RAABE

Čmáranie obojruč

 

Pracovné listy

Pracovné listy

Pridané: 3.4.2020, Mgr. D. Guman

Aktualizované: 6.4.2020, Mgr. S. Eštočinová

 

Základná škola Matice slovenskej 13, Prešov, školský rok 2019/2020