Deň otcov 

Ďakujem OTEC

Je jún. Posledný mesiac pred prázdninami. Školáci na  poslednú chvíľu opravujú známky, deti oslávili svoj sviatok, dospelí odrátavajú dni do  dovolenky. V  tomto hektickom období by sme nemali zabudnúť na jeden sviatok... Deň otcov.
Aký je otec?


Mnoho kreslených vtipov ho znázorňuje ako chrápe s novinami na tvári vyvalený na  gauči pred telkou v  spoločnosti piva a manželka zatiaľ varí, perie a  stará sa o deti a domácnosť. Je to ale skutočný obraz otca? Hádam nie. Postavenie otca v rodine sa rokmi postupne vyvíjalo. Už nie je len živiteľom rodiny a  tým, ktorý má v rodine hlavne slovo, ani ten, čo vládne prísnou tvrdou rukou ako to bolo v minulosti.

V dnešnej dobe otcovia nemajú problém prebaliť dieťa. Môj otec bol pokrokový v tomto smere. Ten nemal problém plienky aj pláchať na potoku, ako to bolo kedysi zvykom na dedine.
Dnešní otcovia smelo zastanú rolu matky. Vedia variť, vybavia vecí na  úradoch, dokonca ostanú na materskej dovolenke. Nerobí im problém dať potomka do kočíka a vyraziť na prechádzku. Sú kamarátski a  dokonca rozmaznávajú svoje deti viac ako sa patrí.

Napriek tomu mám pocit, že sa na otcov trocha zabúda. My ženy máme MDŽ, Deň matiek, aj na Valentína očakávame nejaký ten darček. A  úplná pohroma nastane, ak nedostaneme kyticu na výročie sobáša. A  otcov – mužov tak trocha tlačíme do úzadia. Práve preto by sme mali na  Deň otcov poďakovať našim partnerom za to, že nám pomáhajú s výchovou detí, že umyjú riad či povysávajú, hoci to nevedia tak dokonalo ako my.
V  duchu vzdajme poklonu a  úctu otcom, ktorí boli nútení odísť do zahraničia, kde tvrdo pracujú, aby uživili svoje rodiny. Nezabúdajme ani na tých, ktorí drú tu doma a  často za  smiešnu mzdu ťahajú aj víkendové smeny. Poďakovanie patrí aj otcom, ktorí vychovávajú deti sami, pretože matka rodinu opustila kvôli inému alebo ju z  náručia milujúcej rodiny vytrhla smrť.

Veľký obdiv a  ĎAKUJEM posielam všetkým otcom s  veľkým O.
Sú to OTCOVIA, ktorí nezutekali po narodení alebo zistení, že ich dieťatko nie je také ako ostatné - že je proste iné. Nezutekali, práve naopak! Bojujú spolu s  dieťaťom a  matkou. Snažia sa uľahčiť a  odbremeniť matku, na  ktorej pleciach je prevažná časť starostlivosti o  dieťatko. Nemajú problém odcvičiť vojtovku, či bobata, ísť na  liečenie, hľadať informácie o  nových možnostiach liečby a  podobne. Nie, nie je to samozrejmé, že muž v takej situácii ostane s  rodinou. Na  vlastné oči som bola svedkom, koľko žien ostalo opustených v takej ťažkej životnej etape. Preto si títo otcovia zaslúžia obdiv celej spoločnosti. Tak rýchlo vezmime do ruky pero a v kalendári si označme 19. jún ako deň, keď si uctíme otcov vrelým objatím a čarovným

ĎAKUJEM OTEC.

Základná škola Matice slovenskej 13, Prešov, školský rok 2017/2018