Staršie školské obdobie

 

Predpuberta

Obdobiu staršieho školského veku alebo inak puberty predchádza obdobie predpuberty alebo inak stredné školské obdobie. Je to prípravné obdobie pred pohlavným dozretím a druhou štrukturálnou zmenou. Je to približne medzi 10/11 až 12/13 rokom. U chlapcov sa dozrievanie hlási o 1-2 roky neskôr ako u dievčat. V predpuberte sú teda deti v 6. - 7. ročníku základnej školy. Predpuberta je charakteristická tým, že sa v nej naznačujú zmeny, ktoré sa výrazne prejavia až v puberte.

V predpuberte sa mení predovšetkým telesný vzhľad dieťaťa a čiastočne jeho správanie. Mení sa vzťah dieťaťa k sebe samému, k rodičom, k škole, aj vzťah k inému pohlaviu. Dochádza k zmene pomeru jednotlivých častí tela. Končatiny rýchlo rastú, trup na istý čas zostáva ešte „detským“, nemení sa. Hovoríme o deťoch, že začínajú byť „samá ruka – samá noha“. Narušená je pohybová koordinácia, nevie čo robiť s rukami a nohami. Pohyby sú neúmerné, tvrdé, nešikovné, trhané.

Charakteristický je telesný aj duševný nepokoj, ktorý je predzvesťou veľkých rastových aj duševných zmien. Tento nepokoj často nadobúda formu hlučného správania, kriku. V snahe prejaviť a uplatniť sa žiaci sú často expanzívni, radi sa „vyťahujú“ (najmä pred dievčatami). Dievčatá sa zasa ustavične bezdôvodne chichocú, tajnostkársky si šepkajú a pod. Inokedy deti strácajú istotu správania aj v známych situáciách. Stávajú sa plachými, začínajú sa hanbiť. Objavuje sa sebapozorovanie, s prvým pokusom o sebahodnotenie. Venuje sa pozornosť vlastnému zovňajšku. Zostrujú sa vzťahy medzi dievčatami a chlapcami, dievčatá pohŕdajú chlapcami a opačne. Preto dochádza k častým sporom medzi nimi.

Predpuberta naznačuje proces postupného osamostatňovania a uvoľňovania vzťahov medzi rodičmi a deťmi a nadväzovanie širších spoločenských väzieb. Úsilie o nezávislosť, vzrastajúca kritickosť spôsobujú, že dieťa už nie je také ochotné bezvýhradne plniť povinnosti. Prejavuje sa to v tzv. neposlušnosti, niekedy drzosti až negativizme. Tak je to v rodine, ale aj v škole. Na správanie predpubescentov sa začínajú častejšie sťažovať rodičia aj učitelia, dochádza k častejším konfliktom medzi dospelými a deťmi.

Puberta

Obdobie medzi 12/13 – 15/16 rokom nazývame obdobím staršieho školského obdobia, ktoré začína prvým prejavením pohlavnej zrelosti a končí sa telesným dozretím (najmä pohlavným). Priemerná doba nástupu puberty u našich detí je 11. až 13. rok, u chlapcov o 1-2 roky neskôr. Z psychologického hľadiska je ťažké jednou alebo viacerými udalosťami vymedziť „duševnú pubertu“. Faktom je, že popri zmenách v telesnom vývine dochádza aj k mnohým zmenám v psychickom vývine.

Pre telesnú pubertu je príznačný prudký rast, rozvoj sekundárnych pohlavných znakov, proporcionálna nerovnomernosť, pohybová disharmónia, zníženie telesnej výkonnosti s náznakmi postupného vyrovnávania koncom obdobia.

V duševnom vývine je charakteristická citová labilita a podráždenosť. Pozoruhodný je rozvoj abstraktného myslenia a logickej pamäti. Zvýraznené je úsilie o samostatnosť, zaujímanie kritického postoja a postupné odpútavanie sa detí od úzkeho rodinného kruhu. Vzťahy medzi chlapcami a dievčatami nadobúdajú erotický charakter. Aj keď puberta neznamená nevyhnutne obdobie krízy, predsa je obdobím závažných zmien v organizme aj v psychike mladého človeka.

Nástup puberty

Obdobie nástupu, ako aj priebeh a ukončenie puberty, môžu byť rôzne podľa pohlavia, klímy, dedičných dispozícií, spôsobu výchovy, výživy a vôbec zdravotných podmienok. U dievčat nastupuje pohlavné dozrievanie o 1-2 roky skôr ako u chlapcov. U rodičov, u ktorých nastala puberta skôr (resp. neskôr), je väčšia pravdepodobnosť, že tak isto to bude u detí. Nedokonalá výživa, nepriaznivé životné podmienky oneskorujú pubertu. Okrem uvedených činiteľov ovplyvňujúcich nástup puberty treba brať do úvahy aj tzv. sekulárnu akceleráciu ľudského rastu. Zrýchlenie rastu sa najvýraznejšie prejavuje v posune priemerného začiatku menarche (prvá menštruácia), ale aj vo väčších váhových a výškových prírastkoch v posledných rokoch. Pôsobenie nových životných podmienok treba hľadať aj v duševnom vývine. Vplyv modernej vedy a techniky (prostredníctvom školského vyučovania, televízia, internet a pod.) má pravdepodobne odraz aj vo vývine osobnosti dnešnej mládeže.

Telesný vývin

Puberta je obdobím zrýchleného, ale nerovnomerného rastu všetkých orgánov a tkanív. Niektoré telesné časti rastú rýchlejšie, iné pomalšie. Ide predovšetkým o zrýchlenie rastu kostrovej a svalovej sústavy. Deti za jeden rok vyrastú až o 8-12 cm. Potom sa rýchlosť rastu spomaľuje, v 16.-18. roku sa rast ustaľuje. Príznačný je pokles telesnej výkonnosti najmä v prvých rokoch puberty.

Prejavom pohlavnej zrelosti je u dievčat prvá menštruácia medzi 12.-13. rokom, u chlapcov spontánny výron semena (polúcia) približne medzi 15.-16. rokom. Pohlavná zrelosť však neznamená aj dospelosť telesnú, tým menej duševnú a spoločenskú. Pod vplyvom hormonálnej činnosti rozvíjajú sa predovšetkým druhotné pohlavné znaky. Výsledkom týchto zmien je odlišná stavba mužskej a ženskej kostry, odlišná váha, rozdielny tvar mužskej – ženskej panvy, oblosť ženského tela. Objavuje sa ochlpenie pod pazuchami a v okolí pohlavných orgánov. U mužov sa ochlpujú aj iné časti tela – brucho, prsia, stehná, chrbát. U chlapcov zarastajú typické časti tváre. Charakteristickým prejavom predovšetkým u chlapcov je mutácia, postupná zmena vysokého detského hlasu na hlbší hlas dospelého muža.

Vývin motoriky

Spomínaná disharmónia pohybového správania má v podstate dve príčiny. Je prejavom nerovnomernosti vývinu rôznych častí organizmu. Vývin regulujúcej funkcie ústrednej nervovej sústavy zaostáva za prudkým rastom skeletnej a svalovej sústavy. Dočasne sa porušuje pohybová koordinácia. Druhá príčina je skôr psychologická. Mládež v puberte venuje zvýšenú pozornosť svojmu zovňajšku a vonkajším prejavom správania. Preto sa môžu narušiť už v predchádzajúcom období upevnené pohybové automatizmy, vzniká pocit neistoty, čo sa prejavuje v typickej pohybovej nemotornosti a nešikovnosti pubescentov. Koncom obdobia, ale najmä v adolescencii tento jav mizne.

Psychický vývin

Medzi 11.-15. rokom rozumový vývin zaznamenáva intenzívny rozvoj abstrakcie a zovšeobecňovania, čo sa prejavuje v ukončení pojmotvornej činnosti okolo 14.-15. roku. Poznatky zaraďuje do logického systému vzťahov, pojmov, všeobecných princípov, systematizuje ich. Úsudkové myslenie medzi 13.-14. rokom sa veľmi rozvíja. Od 14. roku rastie schopnosť utvárať hypotézy. Vyvíja sa schopnosť pohotovo riešiť nové problémy. Pubescent nielen poznáva, ale aj hodnotí, postihuje správnosť - nesprávnosť, oprávnenosť - neoprávnenosť. No jeho hodnotiace stanoviská pre nedostatok skúseností nie sú vždy objektívne. Príznačné pre myslenie, ako aj pre konanie v puberte je úsilie o samostatné riešenie problémov, istý radikalizmus v záberoch, neuspokojuje sa s kompromisom.

Vyjadrovacie schopnosti v hovorovej reči sa zdokonaľujú. V písomných prejavoch sú tiež obratnejší. V individuálnych prípadoch sa stretávame aj s pokusmi o umelecký písomný prejav. Vysoká úroveň myslenia, ustavičný vplyv školského vyučovania umožňuje deťom opierať sa v učení predovšetkým o logickú pamäť. Obrazotvornosť pubescenta je výraznejšia, prejavuje sa v tzv. dennom snení, ktoré je zacielené na splnenie rôznych túžob, neraz s erotickou a najmä dobrodružnou náplňou. Obrazotvornosť sa prejavuje v tzv. vynachádzavosti, ktorá sa prejavuje a uplatňuje napr. v konštruktívnych hrách, ručných prácach a pod.

Potreby, záujmy, vôľa

Prudký rast spôsobuje dočasný pokles telesnej energie, ktorá je kolísavá, až ku koncu obdobia sa ustaľuje. Pohlavný pud sa spočiatku prejavuje nepravidelne, ale neskôr až s pravidelne vzrastajúcou silou. U chlapcov sexuálne vzrušenia sú prudšie ako u dievčat. Preto napr. aj prejavy onanie sú častejšie u chlapcov. Pubescent pozoruje zmeny, ktoré sa u neho odohrávajú. Celkom prirodzene vzniká u dospievajúcej mládeže záujem o sexuálne otázky, tzv. sexuálna zvedavosť. Chcú získať podrobnejšie informácie o pohlavnom živote, pohlavných orgánoch a pod. S obľubou siahajú po názornom, obrázkovom materiáli. Prihliadajúc na závažné zmeny, ktoré sa odohrávajú v mladom organizme, vystupuje ešte závažnejšie do popredia otázka denného programu dieťaťa a problém včasného a primeraného poučenia detí o sexuálnych otázkach.

Vývin vôle

V oblasti vôľového konania pozorujeme prechodné zmeny. V istej miere sa naruší proces rozhodovania v puberte (často sa nevie rozhodnúť, čo by chcel). Mladý človek sa často nevie ovládať, je podráždený, koná impulzívne, nepremyslene. Boj motívov prežíva veľmi intenzívne, niekedy s prevládajúcim pocitom bezmocnosti. Aj schopnosť koncentrácie je porušená. Prejavuje sa to najmä v nesústredenom učení a v striedaní záujmov v puberte.

Úsilie o nezávislosť

Úsilie o nezávislosť je výsledkom vzrastajúceho sebavedomia a úsilia o sebauplatnenie. Typickým prejavom týchto tendencií je vzdor (je to druhé obdobie vzdoru), pasívna zložka úsilia o nezávislosť. Dieťa nie je už také ochotné plniť príkazy dospelých. Komentuje ich, odvráva, niekedy odmieta plniť príkazy dospelých. Formy prejavu vzdoru môžu byť rôzne podľa indivíduí, resp. podľa sociálneho prostredia, v ktorom dieťa vyrastá. Ak je to napríklad prostredie príliš autoritatívne, vzdor je častejší. Jedna z foriem prejavu úsilia o nezávislosť je úsilie javiť sa dospelým. Pubescent zaobchádza niekedy s dospelým ako so seberovným (často to pokladáme za bezočivosť). Napodobňuje dospelých, žiaľ často aj v návykoch, ktoré sú neželateľné (ako je fajčenie, pitie alkoholu a užívanie iných látok či sexuálne výpady). Ďalším prejavom tohto úsilia je pokus samostatne sa rozhodovať, najmä v osobných záležitostiach (určovať si mimoškolský program, voliť si kamaráta, vyhľadať si spoločnosť a pod.). Ako vidieť, prejavy úsilia o nezávislosť sú dosť paradoxné. Na jednej strane sa chce pubescent čo najviac odlíšiť od dospelých a na druhej strane ich rád napodobňuje.

Vývin sociálnych vzťahov

Pre sociálne vzťahy je príznačné ďalšie odpútavanie sa od najbližších. Nejde tu o prerušenie vzťahov medzi rodičmi a deťmi, ale ruší sa vzťah podriadenosti rodičom. Negatívne črty nadobúdajú tieto vzťahy vtedy, keď dospelí vystupujú voči deťom príliš autoritatívne, keď nerešpektujú ich osobnosť, keď ich podceňujú a pokladajú vždy za deti. Z podobných príčin sa narúšajú niekedy aj vzťahy medzi žiakom a učiteľom. V období puberty možno pozorovať častejšie konflikty medzi dospievajúcou mládežou a dospelými. V podstate však vzťah pubescentov k dospelým je kladný, pretože pre mnohé veci si ich mladí ľudia musia vážiť, sú pre nich autoritou.

Odpútavanie sa od rodičov podnecuje dospievajúceho nadväzovať intímnejšie vzťahy s priateľmi. Priateľské dvojice upevňujú predovšetkým spoločné záujmy, problémy, názory. Priateľské vzťahy nie sú však ešte hlboké, ich vznik a trvanie sa viažu často len na dodržiavanie zásady prísnej dôvernosti („nesmieš to nikomu prezradiť!“). Keď  sa táto zásada poruší, kamarátstvo sa rozpadáva. Preto pubescenti často striedajú svojich priateľov. Častejšie sa priatelí chlapec s chlapcom, dievča s dievčaťom. Podnetom pre vznik priateľstva sú často vonkajšie okolnosti, ako bývanie vedľa seba, spoločné sedenie v triede, veková príbuznosť a pod. Keď sa napr. partner odsťahuje, priateľstvo sa rozpadne. Pre starších jedincov bolo rozhodujúce vzájomné porozumenie, rovnaké záľuby, ochota aj potreba zveriť sa niekomu a pod.

Vývin citov

V puberte je častý cit únavy, vyčerpanosti, ktoré vyvolávajú celkový cit neistoty, stiesnenosti, v niektorých prípadoch môžu vyústiť až do strachu pred smrťou. Sexuálne popudy vzbudzujú u dievčat nepokoj, u chlapcov vzrušenie, končiace často v masturbácii. Celková neuropsychická labilita pubertujúcich zapríčiňuje častý neúspech v práci, v učení, aj v mimoškolskom zamestnávaní. Tieto neúspechy vyvolávajú stavy mrzutosti a zlosti, city nedostatočnosti. Strach, úzkosť z nadprirodzených udalostí síce ustupuje, ale vzniká strach z konkrétnych nepríjemných skúseností, z vedomia toho, čo by sa mohlo stať, keby...

Pubescent tlmí detské prejavy lásky k rodičom, najbližším, ani ich nevyžaduje zo strany dospelých, naopak,  sú mu už nepríjemné. Ako hovoria psychológovia, racionalizuje tieto vzťahy, až nakoniec sa ustaľujú v podobe úcty k rodičom a predstaveným. Vzniká obdiv a uznanie.

Vzťah k inému pohlaviu v puberte prechádza viacerými etapami. Od prvých nesmelých prejavov záujmu, až k prvým dohovoreným stretnutiam. Celkove tieto vzťahy v období puberty majú charakter erotických vzťahov. Napriek telesnej (pohlavnej) zrelosti pubescenti ešte nie sú psychicky pripravení na udržiavanie sexuálnych vzťahov. Nie sú ešte schopní zodpovedne si voliť životného partnera, založiť si rodinu a vychovávať deti.

Puberta je druhým obdobím výraznejšieho prejavu sebavedomia, teda aj intenzívnejšieho  vývinu sebacitu. Mladý človek poznáva seba tým, že sa porovnáva s inými ľuďmi (vrstovníkmi, dospelými, so svojím ideálom) tým, že sa pozoruje v rôznych situáciách. V takomto procese sebapoznávania a sebahodnotenia môže vznikať cit neistoty, ale aj sebaobdivovanie. Vyrovnávanie sa s týmito citovými stavmi je rôzne podľa indivíduí. Niektorí v stave zvýšenej neistoty sa utiahnu do seba, vyhýbajú sa spoločnosti a pod. Iní naopak tento pocit kompenzujú prejavmi hlučného, nápadného správania, zvýšeným úsilím „stať sa dospelým“. Niektorí sa zasa usilujú o sebazdokonaľovanie prostredníctvom sebavýchovy. Mravné cítenie vzrastá úmerne s tým, ako si mladý človek utvára a uvedomuje hierarchiu hodnôt a ako ich uplatňuje vo svojom živote. Cit pre spravodlivosť je veľmi zvýraznený. Najprv vo vzťahu k sebe, neskôr sa vzťahuje aj na širší okruh ľudí.    

 

Tipy, testy, hry

Pár dobrých rád:

  • Hovorte so svojím tínedžerom o vlastných skúsenostiach z obdobia puberty. O svojich „trapasoch“, láskach, sklamaniach či očakávaniach.
  • Používajte slovník, ktorý je vášmu dieťaťu blízky. Hovorové slová, slová prebrané z angličtiny a pod.
  • Spomínajte na príjemné chvíle z dôležitej etapy vášho života – komické, humorné situácie – na odľahčenie atmosféry a zároveň na upevnenie vzťahu rodič – dieťa.
  • Aktívne zapojte svojho tínedžera do dôležitých a zodpovedných úloh, akými sú obnova domu či výber letnej dovolenky. Práve pocit spolupatričnosti, prijatia, podpory a lásky v rodine je hnacím motorom pre to, aby ho nehľadal v nevhodných partiách a nepodľahol tak nebezpečným nástrahám.
  • Otvorene hovorte o témach, akými sú sex, láska, partnerské vzťahy.
  • To, čo žiadate od svojho tínedžera, robte aj vy sami; buďte mu vzorom.
  • Ak urobíte chybu vy, ospravedlňte sa.
  • Venujte mu svoju pozornosť, akceptujte a oceňte jeho „dospelácke“ správanie či rozhodnutie. Na druhej strane ho nekarhajte za to, že sa správal ako dieťa.
  • Aj naďalej si stanovujte jasné pravidlá – vaše dieťa je stále súčasťou rodiny; potrebuje niekam patriť a byť súčasťou skupiny, kde sú vhodné pravidlá a dostatok miesta na presadenie sa a získanie uznania.
  • Doprajte mu výstrednosť napr. v elektronike alebo móde.
  • Nezosmiešňujte a neponižujte adolescenta; obzvlášť pred ostatnými ľuďmi!
  • Zdôrazňujte vaše hodnoty; pomôžu mu vytvoriť si morálne postoje ako aj harmonické a stabilné vzťahy v budúcnosti.
  • Veďte ho k samostatnosti, zodpovednosti za seba i za svoje správanie.

 

Zdroje:

https://www.edual.sk/clanky/najnovsie/obdobie-puberty-o-com-je-a-ako-ho-zvladnut

Vágnerová, M. (2012). Vývojová psychologie. Dětství a dospívání. Praha: Karolinum.

Ďurič, L., Štefanovič, J., a kol. (1973). Psychológia pre učiteľov. Bratislava: SPN.

 

Pridané: 11.5.2020, Mgr. M. Šlosáriková

Základná škola Matice slovenskej 13, Prešov, školský rok 2019/2020