Školská klíma

Klíma školy je v literatúre definovaná a opísaná z viacerých hľadísk. Najčastejšie je vymedzená týmito pojmami: atmosféra školy, duch školy, étos školy, kultúra školy, podmienky školy, prostredie školy, skupinová subkultúra, sociálny systém školy a pod.

Klíma školskej triedy zahŕňa ustálené postupy prežívania, vnímania, hodnotenia a  reagovania všetkých zainteresovaných aktérov na to, čo sa v triede odohrávalo, čo sa práve odohráva alebo čo sa má v budúcnosti odohrať. Hlavný dôraz je kladený na to, ako sa ku klíme stavajú, ako ju vidia a vnímajú samotní aktéri triedy. Klíma školy je sociálno-psychologická premenná, ktorá vyjadruje kvalitu interpersonálnych vzťahov a sociálnych procesov, ktoré fungujú v danej škole tak, ako ju vnímajú, prežívajú a hodnotia učitelia, žiaci, zamestnanci školy. Súčasťou klímy školy je napr. klíma učiteľského zboru, klíma školských tried, celkového prostredia školy atď.

Školskú klímu tvoria klímy tried a klíma na vyučovaní. Klíma na vyučovaní je ovplyvnená rôznymi faktormi:

- celkovým prostredím školy, jej architektúrou,

- typom školy a jej filozofiou,

- organizačným a administratívnym chodom školy,

- osobnosťou učiteľa (vek, pohlavie, postoje…),

- charakteristikami žiakov.

Všetky spomenuté činitele pôsobia vo vzájomných vzťahoch. Jednou z najdôležitejších premenných je vzťah učiteľa a žiakov.

 

Vytvorenie určitej klímy je podmienené týmito aspektmi:

• Klíma/atmosféra sa formuje postupne a súvisí s fungovaním ľudí v skupine, ich vzájomnou spoluprácou, vzťahmi.

• Klíma/atmosféra je priaznivejšia tam, kde majú členovia medzi sebou navzájom pozitívne vzťahy.

• Skupiny založené na spoločných záujmoch majú väčší predpoklad na dobré vnútorné vzťahy, súdržnosť. Ak si členovia skupiny členstvo v skupine vážia, snažia sa, aby sa skupina udržala.

• Sociálna klíma/atmosféra sa výrazne podieľa na úrovni zrelosti alebo rozvoja skupiny a v mnohých prípadoch býva pokladaná za rozhodujúci faktor skupinového rozvoja (klíma/atmosféra – zrelosť – úspešnosť – stabilita skupiny).

• Dôležitý je aj proces tvorby skupiny. Je to proces sociálnej interakcie a obsahuje skupinové a individuálne prvky – prostredie, správanie, afektívne a kognitívne vlastnosti členov skupín.

 

Klíma triedy

Klíma školskej triedy je sociálno-psychologický termín, ktorý vyjadruje, do akej miery je žiak v triede spokojný, či si žiaci v triede vzájomne rozumejú, aký stupeň súťaživosti a konkurencie je medzi nimi a aká je súdržnosť triedy. Klímu triedy a vyučovaciu klímu nemožno od seba oddeľovať. Je medzi nimi interpersonálny vzťah. Klíma triedy ovplyvňuje vyučovaciu hodinu a platí to aj naopak.

Činitele ovplyvňujúce klímu triedy a vyučovaciu klímu podľa viacerých autorov:

- komunikačné a vyučovacie postupy, ktoré sa delia na komunikačnú klímu suportívnu (ústretovú, podpornú) a komunikačnú klímu defenzívnu (obrannú),

- počet žiakov v triede,

- lokalizácia miesta žiaka v triede, takzvané akčné zóny (zasadací poriadok v triede),

- uprednostňovanie niektorých žiakov, pričom vznikajú dve skupiny – prvá skupina v komunikácii aktívna a druhá v komunikácii pasívna.

Vplyv klímy školy a triedy je potrebné považovať za jeden z dôležitých prvkov pri diagnostike jednotlivých žiakov a pokiaľ sú údaje o klíme triedy spoľahlivé, potom je pre výchovných poradcov, školských psychológov, školských špeciálnych pedagógov omnoho jednoduchšie diagnostikovať takéhoto žiaka.

 

Klasifikácia klímy triedy

Na hlbšie a komplexné pochopenie klímy triedy je potrebné uviesť jej základnú diferenciáciu a typológiu ako kompletnú problematiku. Každá trieda je špecifická svojou klímou, ktorá v nej prevláda alebo dominuje. Odborná literatúra uvádza nasledovnú diferenciáciu: aktuálna a preferovaná klíma, komunikačná klíma, kreatívna klíma, organizačná klíma, mravná klíma, psychická klíma.

Psychická klíma – táto klíma, nazývaná aj sociálno-psychologická atmosféra triedy, sa vytvára v závislosti od formálnych, ale aj neformálnych vzťahov v triede. Kvalitu atmosféry uľahčuje alebo sťažuje plnenie školských (triednych) povinností žiakov. Rozlišujeme klímu priaznivú, naplnenú pohodou – vtedy sa úlohy plnia dobre a klímu plnú napätia, konfliktov – úlohy sa plnia ťažšie, nemajú potrebnú kvalitu. V každej škole sú viac či menej rozdielne alebo aj iné podmienky a prostredie, ktoré modifikujú a prinášajú viacero typov školskej klímy. Každá škola má svoju špecifickú/osobitnú klímu.

 

Pozitívna klíma v škole

Pod pozitívnou školskou klímou chápeme podporujúci, starostlivý prístup učiteľov, pocit ochrany pred násilím a šikanou, spolupráca žiakov v škole a zapojenie rodičov. Je potrebné si uvedomiť, že na pozitívnej (ale aj negatívnej) klíme školy a triedy sa podieľajú viaceré subjekty, počnúc celým osadenstvom školy (vedenie, učiteľský zbor, technickí a  hospodárski pracovníci školy), ale aj rodičia a verejnosť. Každý z nich prispieva svojím dielom do klímy školy, ale aj triedy a často si to ani bezprostredne neuvedomuje.

Je potrebné uviesť aj faktory, ktoré ovplyvňujú utváranie pozitívnej klímy v triede:

  1. komunikačné postupy – učiteľ by mal komunikovať so všetkými žiakmi, nie preferovať žiakov v tzv. zornom poli aktivity, prípadne tých, ktorí sa vždy hlásia o slovo, ale mal by sa zaujímať o názor či aktuálne uvažovanie každého žiaka a nevyvolávať vždy tých istých žiakov,
  2. vyučovacie postupy – učiteľ by mal vyučovanie inovovať a striedať organizačné formy práce,
  3. počet žiakov v triede – menší počet žiakov dovoľuje učiteľovi častejšie využívať individuálny prístup, čo napomáha nielen pochopeniu učiva, ale aj skvalitňovaniu vzťahu medzi učiteľom a žiakom,
  4. lokalizácia žiakov v triede – v priebehu školského roka by mal učiteľ žiakov presádzať, aby sa prirodzeným spôsobom menila zóna aktivity, presun žiaka na iné miesto v triede môže významne ovplyvniť výsledky učebnej činnosti žiakov aj ich správanie,
  5. akceptácia – učiteľ by mal každého žiaka vnímať ako jedinečného a mal by sa k nemu správať s primeranou úctou a bez predsudkov.

Podľa názorov a  skúseností žiakov týkajúcich sa pozitívnej klímy môžeme konštatovať, že ako vyhovujúce a  motivujúce oceňujú tieto aspekty na vyučovaní: nevyskytujú sa stresové situácie, majú možnosť vlastnej sebarealizácie, majú pocit, že učiteľom záleží na ich rozvoji, cítia, že sú akceptovateľní a že učiteľ má tendenciu pristupovať k nim individuálne, prežívajú úspech a radosť zo svojej činnosti, učiteľ je k všetkým spravodlivý, žiak vždy vie, čo sa od neho žiada a nie je zaskočený nepredvídateľnými požiadavkami. Celkovo možno ešte dodať, že žiaci si vážia a oceňujú učiteľov, ktorí sú síce prísni, ale pritom čestní a úprimní, ktorí sú nároční, ale majú pochopenie pre žiakov, ale aj učiteľov, ktorí vnímajú žiakov nielen ako objekt svojho pôsobenia, ale aj ako skutočne významný subjekt.

Nová štúdia zverejnená v časopise Americkej výskumnej vzdelávacej asociácie ukázala, že pozitívna školská klíma prispieva k akademickému výkonu a môže zlepšiť výsledky žiakov pochádzajúcich zo sociálne znevýhodneného prostredia!

 

Tipy, testy, hry

Psychologická diagnostika pri poznávaní sociálnych vzťahov a celkovej klímy v triede využíva celé spektrum metód. Tu je názorná ukážka dotazníka, ktorý môže učiteľ alebo aj rodič dať vyplniť žiakovi.

Dotazník

Ja a moji spolužiaci

Meno: ......................... Trieda: ............... Dátum: ....................

Doplň tieto vety:

1. Každý si myslí, že naša trieda ...........................................

2. Niektorí spolužiaci ........................................................

3. Som rád, že ................................................................

4. Naša trieda vždy ..........................................................

5. Nepáči sa mi, že v triede ................................................

6. Učiteľ si myslí, že naša trieda ..........................................

7. V našej triede je dobré .................................................

8. Keď niekto v našej triede ..............................................

9. Hnevám sa, keď v triede ...............................................

10. Dobré by bolo, keby ...................................................

 

Zdroje:

www.eduworld.sk

Ďurič, L., Štefanovič, J., a kol. (1973). Psychológia pre učiteľov. Bratislava: SPN.

Koštrnová, D. (2014). Tvorba a rozvoj pozitívnej klímy v triede. Bratislava: Metodicko-pedagogické centrum.

Uherová, Z. (2018). Vytváranie pozitívnej klímy a atmosféry vo vyučovaní. In L. Gogová (Ed.), KĽÚČOVÉ KOMPETENCIE PRE CELOŽIVOTNÉ VZDELÁVANIE VII (pp. 93-103). Získané z https://www.pulib.sk/web/kniznica/elpub/dokument/Gogova3

 

Pridané: 1.6.2020, Mgr. M. Šlosáriková

 

Základná škola Matice slovenskej 13, Prešov, školský rok 2019/2020