Predškolské vývinové obdobie

 

Predškolské obdobie sa začína 3. rokom a končí sa dovŕšením 6. roku. Nazýva sa aj zlatým vekom hry. Hornou hranicou tohto obdobia je vstup do školy, ktorý nie je vo všetkých krajinách rovnaký. Väčšina našich detí v tomto veku navštevuje materskú školu. Prevládajúcou formou činnosti je hra. Pre vývin motoriky je charakteristické zdokonaľovanie, zjemňovanie, harmonizácia pohybov tela a vývin jemnejších pohybových zručností. Intenzívna hrová činnosť a zdokonaľovanie reči podstatne rozširujú poznávací obzor dieťaťa a jeho socializačnú adaptáciu. Koncom predškolského obdobia dieťa vo svojom vývine má dosiahnuť úroveň tzv. školskej zrelosti. 

Telesný vývin

Rast a priberanie na váhe sú stále ešte pomalšie v tomto vekovom období. Osifikácia kostrovej sústavy ďalej postupuje. Koncom predškolského obdobia dokončuje sa okosťovanie zápästia. Hromadenie svalovej energie sa prejavuje predovšetkým vo veľkej pohybovej aktivite dieťaťa predškolského veku.

Pohybový vývin

Ďalej sa zdokonaľujú rôzne formy lokomotoriky (utekanie, preliezanie a pod.). Dieťa uskutočňuje už také úlohy, ktoré predpokladajú zložitejšiu pohybovú koordináciu, ako je pohyb na trojkolke, kolobežke, niekedy lyžovanie, korčuľovanie a pod. Rozvíjajú sa aj jemnejšie a zložitejšie pohyby rúk, ktoré sa prejavujú napr. v konštruktívnych hrách, v kreslení, v schopnosti ovládať vidličku a nôž, zašnurovať si topánky a pod.

Psychický vývin

Vývin vnímania

Pre vnímanie dieťaťa predškolského veku je charakteristické, že si všíma čoraz viac detailov, rôznych znakov a vlastností na predmetoch. Vnemy sú presnejšie, dokonalejšie a utriedenejšie. Pri zrakovej orientácii je naďalej dôležitý tvar a farba predmetov. Okolo 4. roku sa dieťa učí presnejšie rozlišovať farby a tiež ich pomenúvať. Rozlišuje nielen základné farby, ale aj ich odtiene. Diferenciácia sluchového vnímania postupuje najmä v súvislosti s vnímaním artikulovanej reči. Zdokonaľuje sa priestorové vnímanie predovšetkým zásluhou samostatnej chôdze a rozmanitého pohybu v priestore.

Vývin pamäti

Pamäť v predškolskom veku je názorná, dieťa si zapamätáva predovšetkým udalosti z konkrétnej činnosti. Je mimovoľná a prevláda zapamätanie mechanické. Podobný charakter má aj vybavovanie. Udalosti, ktoré sú dieťaťu známe, ktoré sa často opakujú, si vie zapamätať a reprodukovať na základe pochopenia ich logických súvislostí. Dieťa si síce pohotovo zapamätá a reprodukuje naučené, no podržanie v pamäti je krátke.

Vývin predstáv

Predstavy dieťaťa predškolského veku sú už početnejšie a diferencovanejšie, hoci sa ešte dopúšťa chýb pri rozlišovaní minulého a budúceho času. Vyvolávanie predstáv je síce plynulejšie, ale predsa ešte s medzerami. Veľmi často sa tieto medzery vypĺňajú obrazmi fantázie, a tak dochádza niekedy k tzv. detskej konfabulácii. Fantázia v predškolskom veku je veľmi živá. Prejavuje sa najmä v hrách, v záľube v rozprávkach. Ale aj v myslení fantázia nachádza svoje uplatnenie. Najmä vtedy, keď dieťa nechápe isté vzťahy, keď ho ani dospelý nepoučí a keď si teda na problémy odpovedá samo. Takéto odpovede obsahujú fantazijné prvky. Stáva sa, že pre intenzívne prežívanie konfabulovanej udalosti dieťa predškolského veku často nevidí rozdiel medzi realitou a fantáziou.

Vývin myslenia a reči

Myslenie sa stáva čoraz výraznejšou zložkou v poznávacom procese. Dieťa začína  chápať vzťahy medzi predmetmi a javmi. Poznávacia aktivita dieťaťa prejavuje sa v tomto veku typickou otázkou „Prečo?“. Je to druhé opytovacie obdobie. Celkovo možno povedať, že myslenie dieťaťa predškolského veku je konkrétne, subjektívne. K chápaniu priestorových a účelových vzťahov pristupuje okolo 5.- 6. roku chápanie kauzálnych vzťahov.

Slovná zásoba sa rozširuje, zdokonaľuje sa používanie gramatických tvarov. Dieťa používa čoraz zložitejšie vety. Ovládanie materinskej reči koncom predškolského obdobia je jedným zo základných predpokladov vstupu do školy.

Potreby, úsilie, vôľa

Uspokojovanie potreby pohybu nadobúda čoraz účelnejšie formy. Ustupuje mimovoľnosť, náhodnosť, neprimeranosť pohybov. Potreba činnosti sa prejavuje najmä v hrách. Ku koncu predškolského veku sú obľúbené predovšetkým hry konštruktívne (stavebnice, plastelína, kreslenie).

Druhou, aj keď nie prevládajúcou formu prejaveného úsilia o činnosť, je vykonávanie jednoduchších pracovných úkonov (upratovanie, polievanie kvetov a pod.).

Sociálne úsilie v predškolskom veku sa prejavuje predovšetkým v potrebe styku s dospelými. Dospelý človek je pre dieťa najdôležitejším zdrojom informácií, na neho sa predovšetkým obracia s otázkami. Styk dieťaťa s vrstovníkmi sa najčastejšie uskutočňuje v tzv. hracích skupinách, v ktorých sa začína prejavovať spoluhra, aj keď len na krátky čas.

Vôľové zložky (voľba motívov, stavanie cieľa, výber prostriedkov na jeho dosiahnutie) sa výraznejšie prejavujú v činnosti dieťaťa. Príznačná je však ešte prelietavosť, roztržitosť, nedostatok vytrvalosti, najmä pri prekonávaní prekážok. Tieto črty však môžu byť už aj prejavom individuálnych osobitostí dieťaťa.

Vývin citov

Prameňom bohatých citových zážitkov či už kladných, alebo záporných, je konkrétna činnosť dieťaťa. Je to uspokojenie z hry, ale aj mrzutosť, zlosť pri neúspechu. Výrazný je citový zážitok strachu, ktorý vyvolávajú v predškolskom veku už aj fantazijné predstavy.

Zo sociálnych citov prevláda láska k rodičom, prejavy sympatie – nesympatie k dospelým a deťom. Sebacit je ešte stále motivovaný egocentrizmom. Okolo 4. roku začínajú sa prejavovať aj vyššie city, isté mravné cítenie, ktoré vyplýva zo schopnosti rozlišovať správne od nesprávneho.

Citové zážitky dieťaťa predškolského veku sú pomerne intenzívne. Deti sú veľmi bezprostredné vo svojich citových prejavoch, ktoré pre nedostatočne vyvinuté útlmové mechanizmy nie sú schopné ovládať.

Predškolské obdobie sa končí tak, ako bolo spomenuté na začiatku, vstupom dieťaťa do školy. Dieťa pre nástup do školy musí byť zrelé. Ak dieťa nie je dostatočne pripravené na to, aby si mohlo plniť školské povinnosti, je potrebné, aby bolo navštevovanie školy odložené.

Tipy, testy, hry

Praktické činnosti na rozvíjanie psychomotorických, kognitívnych, sociálnych a emocionálnych kompetencií.

Psychomotorické kompetencie:

Hrubá motorika – skok, stoj na jednej nohe, skok na dvoch nohách, skok cez prekážku, udržanie rovnováhy, manipulácia s loptou – hádzať, chytať, kopať, gúľať, napodobňovanie pohybu zvieratiek.

Jemná motorika – kresba postavy, línií (vlnovka, cik-cak, vodorovné línie, zvislé línie), kruhu, tvarov, strihanie, lepenie, vyfarbovanie, napísanie svojho mena.

Kognitívne kompetencie:

Testujeme: Základné informácie o sebe samom (meno, priezvisko, vek, bydlisko, členovia rodiny, mesto, krajina). Naše telo a zmyslové orgány a ich funkciu. Kde žijú zvieratá (les/farma/divočina)? Rozoznávanie, čo je zelenina a čo ovocie. Dopravné prostriedky a značky. Čo je potrebné pre jednotlivé povolania. Znalosť základných a doplnkových farieb a ročných období, počasia. Číslice a geometrické tvary. Časové vzťahy (deň, noc, ráno, večer). Puzzle, pexeso. Schopnosť prerozprávať príbeh vlastnými slovami. Vytlieskavanie, báseň.

Emocionálne a sociálne kompetencie:

Testujeme: Nadväzovanie a udržiavanie kontaktu s inými, schopnosť začať jednoduchý rozhovor, vedieť pozdraviť, schopnosť požiadať o pomoc, pomáhanie druhým na základe potreby, požiadania; schopnosť podeliť sa, neverbálna komunikácia, rešpektovanie osobnosti hovoriaceho – rešpekt k autorite, osvojené základy kultúrneho správania.

Zdroje:

Ďurič, L., Štefanovič, J., a kol. (1973). Psychológia pre učiteľov. Bratislava: SPN.

Vágnerová, M. (2012). Vývojová psychologie. Dětství a dospívání. Praha: Karolinum.

Svoboda, M., Krejčířová, D., Vágnerová, M. (2009). Psychodiagnostika dětí a dospívajících. Praha: Portál.

Mlynárová, Z., Grmanová, J. (2014). Praktická príručka testovania kompetencií detí v materských školách v rámci edukačného procesu. Bratislava: Metodicko-pedagogické centrum.

 

Pridané: 24.4.2020, Mgr. M. Šlosáriková

 

 

 

           

           

 

 

 

Základná škola Matice slovenskej 13, Prešov, školský rok 2019/2020