Osobnosť žiaka

Osobnosť tvoria psychické procesy vlastnosti človeka. Veľmi všeobecne a povrchne sa dá povedať, že súhrn psychických vlastností človeka tvorí jeho osobnosť. Pod psychickým myslíme to, čo sa vzťahuje na prežívanie a správanie. Na vystihnutie podstaty osobnosti to však nestačí.

Vlastnosti osobnosti jednotlivých ľudí nachádzame v rôznych prejavoch, kvalitatívne i kvantitatívne odlišných, v rôznych vzájomných kombináciách i vzťahoch. Každý človek má napr. schopnosť myslieť, no u každého je táto schopnosť iná. Dôležitým znakom osobnosti je preto jej individuálnosť, osobitosť u každého človeka, jej neopakovateľnosť. Jednotlivé vlastnosti majú rozličný význam v duševnom živote človeka a v jeho vzťahu s prostredím. Niektoré vlastnosti sú krátkodobé, dočasné, premenlivé, iné sú trvalejšie, niektoré sa prejavujú v zriedkavých situáciách, iné sú všeobecnejšie. Výstižnejšie je vymedziť osobnosť ako sústavu pomerne všeobecných, trvalých a základných duševných vlastností jednotlivého človeka.

Vlastnosti osobnosti sú u jednotlivca stále, trvalé, konzistentné v čase, čo však nevylučuje ich dynamickosť, vývin pod vplyvom zrenia a vonkajších podmienok. Prudký vývin a veľké zmeny osobnosti prebiehajú v detstve. Dospelý človek sa mení pomalšie, a to nielen z vnútorných príčin, ale aj preto, že žije zväčša v ustálenejších, pomerne rovnakých podmienkach.

Vlastnosti osobnosti človeka vznikajú na podklade istého jeho telesného vybavenia. Patria sem najmä anatomicko-fyziologické vlastnosti nervovej sústavy a hormonálnej sústavy. Podstatne sú určené dedičnosťou, ale niekedy ich môžu radikálne modifikovať vplyvy pôsobiace na jedinca počas jeho vnútromaternicového vývoja a pri pôrode. Aj v postnatálnom vývine zasahujú mnohé činitele do biologického vybavenia jedinca, ktoré sa môže viac-menej odraziť v utváraní vlastností osobnosti.

Osobnosť každého človeka bez ohľadu na jeho biologické vybavenie je podmienená aj spoločensky, vplyvmi, ktoré na neho pôsobia z jeho spoločenského prostredia. Tieto vplyvy môžu byť všestrannejšie, všeobecnejšie alebo špecifickejšie. Na utváranie osobnosti má vplyv príslušnosť k istému národu, spoločenskej triede, vrstve. Veľký vplyv na utváranie osobnosti majú tzv. malé spoločenské skupiny, v ktorých sa jednotlivec nachádza v častej a blízkej interakcii s ostatnými. Je to najmä rodina, pracovná skupina, ale sú to aj rôzne krátkodobejšie skupiny. Ľudia pôsobia na seba navzájom aj zámerne a priamo pri utváraní osobnostných vlastností (rodičia na dieťa, príbuzní, spolupracovníci, známi navzájom, učiteľ na žiakov). Posudzujú vlastnosti, poukazujú na nedostatky, nabádajú zmeniť niektoré vlastnosti. Veľký význam pre tvorenie osobnosti majú najmä vplyvy pôsobiace v detstve.

Osobnosť sa utvára tým, že sa jej jednotlivé zložky uplatňujú v činnosti. Napr. rozumové schopnosti sa rozvíjajú v rozumových činnostiach, záujmy v utváraní vzťahu k objektom a činnostiam a pod. Vlastnosti osobnosti sa v činnostiach aj prejavujú, podľa týchto prejavov ich poznávame. Vzťahy medzi vlasatosťami osobnosti a ich vonkajšími prejavmi nie sú jednoduché a jednoznačné. Napr. rukopis ako psychomotorický výtvor skrýva v sebe veľa údajov o rôznych stránkach osobnosti.

Vlastnosti osobnosti sa utvárajú učením v širokom zmysle slova, všetkými zážitkami, skúsenosťami, ktoré jedinec v živote získal. Efekt učenia je tu všeobecnejší než len získavanie špecifickej skúsenosti.

V súvislosti  s osobnosťou vznikajú tri praktické problémy:

  1. poznávanie, zisťovanie (diagnostika) vlastností osobnosti,
  2. utváranie, rozvíjanie, výchova vlastností osobnosti,
  3. hľadanie podmienok pre optimálne uplatnenie osobnosti človeka v živote (vhodný smer a spôsob štúdia, povolania, výber partnera a iné).

Dôkladné poznanie osobnosti  človeka je predpokladom jeho správnej výchovy i primeraného študijného a pracovného zaradenia.

 

Triedenie vlastností osobnosti

Aby sme mohli lepšie pochopiť vlastností osobnosti a orientovať sa v nich, triedime ich a usporadúvame do skupín. Možno z nich utvoriť niekoľko základných, všeobecnejších skupín. Veľmi často sa vyskytuje triedenie do týchto skupín: temperament, schopnosti, záujmy, charakter. Temperamentové vlastnosti sa týkajú dynamiky, najmä vzrušivosti a sily priebehu duševných procesov, a to predovšetkým v citovej oblasti. Charakterové vlastnosti a záujmy vyjadrujú predovšetkým to, aký vzťah má človek k veciam, k životným hodnotám, aké činnosti si vyberá a z akých pohnútok koná. Schopnosti určujú, ako dobre môže a dokáže človek isté činnosti vykonávať.

Úplne vystihnutie osobnosti človeka si vyžaduje opis a výklad celého komplexu jeho vlastností. Pri charakteristike osobnosti sa upriamujeme na prevládajúce vlastnosti, ktoré naviac ovplyvňujú prežívanie a konanie človeka. Na základe odborného psychologického vyšetrenia sa dá osobnosť človeka zhodnotiť pomerne dôkladne, všestranne a objektívne.

Temperament

Pod temperamentom chápeme predovšetkým spôsob priebehu dynamiky duševných procesov a vonkajšieho prejavu duševných zážitkov a motoriky (konania vôbec, celkovej aktivity). Patrí sem predovšetkým vzrušivosť a sila duševných dejov, trvalosť pôsobenia deja a nálada. Temperament sa často stotožňuje so spôsobom prežívania a prejavovania citov (emocionality).

Pôvodcom štyroch klasických temperamentov je starogrécky lekár Hippokrates. Predpokladal, že duševné vlastnosti človeka závisia od pomeru miešania štyroch základných štiav v ľudskom tele. Štyri klasické temperamenty sa najčastejšie charakterizujú takto:

Sangvinik je duševne pohyblivý, živý, zážitky sa uňho rýchle striedajú, ľahko sa prispôsobuje zmenám, rýchlo reaguje na udalosti, ľahko znáša nezdary, nepríjemnosti, svoje city vyjadruje navonok živo.

Cholerik je vzrušivý, s dlhším trvaním vzrušenia, pohyblivý, prudký, nepokojný, výbušný, city prežíva a vyjadruje búrlivo.

Flegmatik je pomalý v duševných reakciách a pohyboch, pokojný, ťažšie sa vzrušuje, city prejavuje nevýrazne.

Melancholik je vzrušivý, ale ľahko sa vyčerpá a utlmuje. Dotknú sa ho aj maličkosti, city prežíva hlboko, dlho uňho doznievajú, je ľahko duševne zraniteľný, býva zádumčivý, utiahnutý.

Nie každého človeka je možné jednoznačne priradiť k niektorému typu temperamentu. Čisté typy sa vyskytujú zriedka, hoci nie sú výnimkami. U väčšiny ľudí ide o spojenie vlastností rôznych temperamentov. Prípadne ten istý človek prejavuje v rôznych situáciách vlastnosti rozličných temperamentov. Existuje viac teórií temperamentu, ich opisu a klasifikácie, napr. Jungove typy extroverta a introverta.

Poznať vlastnosti temperamentu je dôležité pri výchove, sebavýchove, pri zaobchádzaní s ľuďmi, pri vyberaní spôsobu životnej činnosti, životného prostredia. Každému typu temperamentu vyhovuje trochu odlišný prístup, odlišné podmienky. Výchova a sebavýchova môžu ovplyvňovať temperamentové vlastnosti, prípadne ich prejavy v správaní. Môže podporovať kladné stránky a odstraňovať záporné stránky jednotlivých temperamentov.

Schopnosti

Schopnosti sú základné, všeobecné a trvalé vlastnosti osobnosti človeka prejavujúce sa v množstve a kvalite výkonu. Výkon v akejkoľvek činnosti závisí od mnohých vnútorných podmienok jedinca, ktoré tvoria tri väčšie skupiny. Sú to jednak vlastnosti, ktoré tvoria nástroj, mechanizmus výkonu (vedomosti, automatizované úkony, zručnosti, schopnosti). Ďalej sú to vlastnosti osobnosti, ktoré vyjadrujú pohnútky, vzťah (záujem) osoby k činnosti, jej úsilie – zhruba ich môžeme nazvať motivačnými vlastnosťami. Okrem toho na výkon vplýva celá skupina prechodných neuropsychických stavov: duševné rozpoloženie, citové stavy, pozornosť, rôzne organické stavy. Všetky tri skupiny vlastností sú v zložitých vzájomných vzťahoch a zúčastňujú  sa rôznou mierou na výkone. Napríklad niektorý usilovný žiak dosiahne lepšie učebné výsledky než žiak s lepšími schopnosťami, ale zlým vzťahom k učeniu.

            Schopnosti sa prejavujú najmä:

  • v rýchlosti osvojovania (vedomosti, úkonov),
  • v rýchlosti a kvalite riešenia úloh,
  • v náročnosti a zložitosti riešených úloh,
  • v produktivite činnosti,
  • v samostatnosti a tvorivosti postupu.

Podľa zaužívaného základného delenia psychickej činnosti vo výkonovej oblasti môžeme rozdeliť schopnosti do troch skupín:

  1. zmyslové – vzťahujú sa na rôzne druhy a výkony zmyslového vnímania, napr. schopnosť rozlišovať farby,
  2. rozumové – prejavujú sa vo vyšších psychických funkciách, v myslení, v pamäti, pozornosti, predstavivosti, napr. schopnosť nachádzať vzťahy,
  3. pohybové – napríklad presnosť a rýchlosť pohybov rúk.

O schopnostiach žiaka sa dá do istej miery usudzovať podľa toho, aký záujem má o istú činnosť, ako intenzívne sa touto činnosťou zaoberá, akú praktickú pozornosť venuje javom a činnostiam. Pravda, vzťah, záujem žiaka nemôžeme spoľahlivo posúdiť podľa toho, čo on sám hovorí o svojom záujme. Treba brať do úvahy objektívne ukazovatele, napr. výroky  rodičov, učiteľov, známych, výsledky, ktoré v činnosti dosahuje a pod.

Záujmy

Záujem ako črta osobnosti je trvalejší vzťah jedinca k objektom a činnostiam, ktorý sa prejavuje v tendencii zaoberať sa nimi teoreticky alebo prakticky, čo je spojené s príjemným citovým prežívaním a zvýšenou aktivitou v danom smere. Záujem ako črta osobnosti vyjadruje trvalejšiu upriamenosť osoby, nie prechodný momentálny stav. Pre záujem v tomto zmysle je príznačné, že vzťah k objektom je určený viac zvnútra jedinca než zvonka, je to vnútorná, psychická črta charakterizujúca jedinca. Záujem predstavuje výberový vzťah k objektom a činnostiam. Záujem sa môže prejavovať ako vzťah poznávací, praktický alebo obojaký.

Záujem je dôležitým stimulom, motívom činnosti. Môže byť aj prostriedkom uspokojenia iných motívov. Predmet záujmu vyvoláva úsilie zmocniť sa ho, ovládnuť ho, často sa s ním stretať, opakovať s ním činnosť. Záujmy možno pokladať aj za duševné potreby. Z konštatovania, že záujem je pohnútkou, hnacou silou do činnosti, dá sa predpokladať úzky vzťah medzi záujmami a výkonom v činnosti, a teda aj medzi záujmami a tými vlastnosťami, ktoré výkon najviac podmieňujú, teda schopnosťami. Záujmy a schopnosti sa navzájom ovplyvňujú. Pri orientácii žiaka na ďalšie štúdium a povolanie treba posudzovať aj záujmy, aj schopnosti.

V záujmoch sa vyskytujú veľké interindividuálne rozdiely. Intenzita, sila alebo hĺbka záujmu sa prejavujú:

  • v sile citového prežívania a vzťahu k predmetom záujmu,
  • v častosti zaoberania sa predmetom záujmu,
  • v množstve jednotlivých objektov a činností z daného okruhu, na ktoré sa viaže záujem.

Charakter

Charakterové vlastnosti vyjadrujú vzťah človeka k dôležitým životným a spoločenským javom, k spoločenským hodnotám a k sebe samému. Patria predovšetkým k motivačným vlastnostiam človeka, prejavujú sa predovšetkým v tom, aké činnosti si človek vyberá, pre ktoré človek koná. Charakterové vlastnosti podliehajú hodnoteniu z hľadiska spoločenských mravných zásad, čo sa prejavuje v schvaľovaní, prijímaní a odmietaní, zavrhovaní vlastností a činov z nich vyplývajúcich. Charakter je dôležitým kritériom spoločenskej hodnoty. V charakterových vlastnostiach sa spája poznávacia, citová a vôľová stránka človeka.

Charakterové vlastnosti najčastejšie triedime do týchto skupín:

  • vzťah k základným životným otázkam, životné ciele a svetonázor,
  • vzťah k ľudom a sebe samému,
  • vzťah k práci, povinnostiam,
  • vôľové vlastnosti.

Vôľové vlastnosti sa prejavujú najmä vo vzťahu človeka k cieľu konania, v rozhodovaní sa a v odolávaní prekážkam. Patria sem vlastnosti: cieľavedomosť, tvrdohlavosť, rozhodnosť, nerozhodnosť, rozvážnosť, váhavosť, smelosť, odvaha, zbabelosť, vytrvalosť a pod.

 

Tipy, testy, hry

Pár poznámok na záver:

  • Pri osobnosti žiaka treba vychádzať zo základných zákonitostí sociálnej a biologickej determinácie.
  • Osobnosť žiaka možno definovať ako „súhrn vzájomne spätých, kvalitatívne rôznorodých vlastností a čŕt, ktoré vytvárajú individuálnu charakteristiku týkajúcu sa jeho prežívania a správania a sebaregulácie“.
  • Medzi rozhodujúce činitele vývinu žiakovej osobnosti patria predovšetkým rodina a škola. Práve preto treba osobitnú pozornosť venovať poznávaniu osobnosti žiaka.
  • Psychologické analýzy osobnosti sú prirodzenou súčasťou skúmania všetkých problémov súvisiacich s výchovno-vzdelávacou tematikou. Akékoľvek štúdium dotýkajúce sa jednotlivých stránok osobnosti však musí vychádzať z jej reálnej činnosti, pretože prostredníctvom nej sa človek nielen prejavuje, ale aj formuje.
  • Poznávanie osobnosti žiaka závisí od teoretických poznatkov učiteľa, ale aj od jeho osobných vlastností.
  • Osobnosť žiaka by sa mal učiteľ snažiť poznávať ako celok, čo umožní projektovať jeho ďalší vývin.

 

Zdroje:

Ďurič, L., Štefanovič, J., a kol. (1973). Psychológia pre učiteľov. Bratislava: SPN.

 

Pridané: 14.5.2020, Mgr. M. Šlosáriková

 

 

Základná škola Matice slovenskej 13, Prešov, školský rok 2019/2020