Motivácia žiaka

Medzi podmienkami, ktorých vplyv závisí od samotného učiaceho sa žiaka, dôležité postavenie zaberá motivácia učenia sa. Je nemálo bádateľov v oblasti psychológie učenia, ktorí tvrdia, že motivácia je podstatnou podmienkou učenia sa, dokonca jeho centrálnym činiteľom. Rozhodne možno súhlasiť s tým, že táto dynamická, snahová stránka psychiky veľmi ovplyvňuje prostredníctvom svojich rozličných prejavov výsledky učenia sa v rozličných situáciách.

Pod motiváciou možno rozumieť istý stav vnútornej aktivácie jednotlivca, vyplývajúcej z jeho potrieb a upriamenej na uspokojenie týchto potrieb. Jednotlivé motívy sa javia ako vnútorné pohnútky aktivity sledujúce dosiahnutie istého cieľa. Možno ich teda chápať ako možné príčiny správania. Problematika motivácie je neobyčajne zložitá. U človeka sa objavuje veľké množstvo rozmanitých motívov, ktoré navzájom súvisia a utvárajú istú formu hierarchickej organizácie.

Úroveň domácej prípravy žiaka nezávisí len od jeho schopnosti, ale aj od toho, ako dokáže v sebe aktivizovať príslušné zložky úsilia, medzi ktorými je aj motivácia ako pohnútka k činnosti. Jednoducho to môžeme vyjadriť vzorcom:

výkon = schopnosti . motivácia

Skupinu účinných motívov učenia sa predstavujú záujmy a primerané postoje. Je všeobecne známe, že žiaci, ktorí preukazujú kladný postoj k učebnému predmetu, zaznamenávajú aj lepšie výsledky pri jeho osvojovaní.

Záujem ako motivačný činiteľ

Každá činnosť, či už je to hra, učenie alebo práca, ak sa robí bez patričného záujmu osobnosti, je málo efektívna. Za najsilnejší motivačný činiteľ v učení pokladáme záujem, lebo záujem tvorí jednu z najdôležitejších podmienok tvorivého vzťahu k činnosti. Záujem je špecifický psychický stav upriamenosti osobnosti na poznávanie predmetov a javov skutočnosti.

Psychologický význam záujmu žiakov je v tom: keď sa u žiakov utvorí dostatočný záujem o učebnú činnosť, na dosiahnutie určeného cieľa nepotrebujú mobilizovať vôľu, čím šetria svoju energiu a zároveň odďaľujú nástup únavy. Keď sa však u žiakov neutvorí patričný záujem o preberané učivo a žiak ho predsa musí zvládnuť, musí sa čím ďalej tým viac svojou vôľou donucovať k učeniu, čo je veľká strata psychických síl, ich postupné vyčerpávanie, čo potom vedie k poklesu výkonnosti.

Vybudovanie záujmu žiakov o študijnú látku a o proces učenia je vážnym prostriedkom boja za udržanie dobrého stavu ich výkonnosti.

Záujem ako jeden z motivačných činiteľov osobnosti nevystupuje izolovane, v čistej podobe, ale vždy sa viaže k istým predmetom, javom a cieľom činnosti. Záujem o činnosť podporuje iniciatívu a aktivitu, hľadanie nových spôsobov riešenia úlohy, túžbu robiť všetko lepšie.

Záujem žiakov o učenie závisí od mnohých podmienok a činiteľov výchovno-vzdelávacieho procesu. Sú to napr. obsah učebného materiálu, metódy, formy a prostriedky pedagógovej práce, spájanie učiva so živou situáciou a skúsenosťou žiakov, pochopenie zmyslu a významu učenia sa pre budúci praktický život a pod. Všetky tieto, ako aj iné aktivizačné činitele musí učiteľ využívať na povzbudenie záujmu svojich žiakov o učebnú činnosť. Urobiť látku pre žiaka zaujímavou, a tým burcovať jeho aktivitu a motivovať do učenia však neznamená vybrať látku bez ohľadu na žiaka, a potom rôznymi vonkajšími prostriedkami „oživovať“ jeho záujem. Ak chceme, aby učebná látka a učenie zaujímali a zaujali žiaka, musia predovšetkým zodpovedať jeho vekovým a individuálnym možnostiam.

Netreba zabudnúť na také doplňujúce pripomienky ako „usiluj sa to po druhý raz napísať lepšie; usiluj sa získať ešte o stupeň lepšiu známku; bol by si schopný dosiahnuť ešte lepší výsledok, ak by si trochu pridal;...“ sú účinným prostriedkom vo vyučovaní. Takéto pripomienky nemajú už informačnú hodnotu, ale pôsobia motivačne, povzbudzujú žiaka, aby sa ešte  väčšmi usiloval. Vyučujúci dáva takto žiakovi najavo, že verí v jeho schopnosti a má záujem o jeho dobrý výkon. Tým sa upevňuje sebaúcta žiaka a vyhovuje sa jeho potrebe byť uznávaným zo strany svojho prostredia, v skupine, v ktorej žije. Pri učení sa nemožno bez uspokojenia týchto dôležitých psychologických a sociálnych potrieb nijako zaobísť.

Organizácia prostredia = lepšia motivácia

Každá pracovná činnosť si vyžaduje isté predpoklady a prostredie. Aj domáca príprava je práca a nemožno ju teda vykonávať hocikde a hocijako.

Psychologické požiadavky na učebné prostredie:

1. Čistota a poriadok – neporiadok na stole a okolí rovná sa neporiadok vo svojom myslení, všetky predmety, ktoré sa netýkajú daného predmetu môžu pôsobiť rušivo.
2. Primeraná atmosféra – vyvetrať v miestnosti, regulácia teploty v miestnosti.
3. Osvetlenie priestoru – slnečné svetlo nesmie svietiť priamo do očí, umelé svetlo, teda lampa, poslúži pri nedostatočnom osvetlení, ale nesmie byť príliš silná pre oči.
4. Pravidelnosť – žiak si má zvyknúť učiť sa pravidelne v isté hodiny, časom sa pravidelnosť zautomatizuje a žiak si bude sám sadať k učeniu.

Organizácia času = lepšia motivácia

Psychologické požiadavky na čas štúdia:

1. Spánok – nedostatok spánku, ponocovanie sa môže odraziť na výkone žiakov, preto treba dbať na minimálne 8 hodín spánku. Žiaci by si nemali zvykať učiť sa v posteli.
2. Pracovný čas – výkonnosť človeka v priebehu dňa je nerovnomerná. Pracovný výkon stúpa medzi 10. až 11. hod. a 14. a 16. hod. Nižšie výkony sú v odpoludňajších hodinách a ešte nižšie večer. Preto dávať prednosť štúdiu v odpoludňajšom čase a vyhýbať sa večernému učeniu.

Tipy, testy, hry

• Počúvajte svoje deti, keď majú nejaké návrhy na zlepšenie, rozloženie domácich úloh, trávenia voľného času a niekedy prijmite ich návrhy na zmenu.
• Motivujte deti tým, že im poviete, čo sa vám na nich páči.
• Vytvorte si pevné vzťahy s deťmi, aby sa vás deti nebáli a mohli vám čokoľvek povedať.
• Umožnite dieťaťu príležitostne niečo zorganizovať alebo uskutočniť v rámci rodiny.
• Vytvorte rodinnú atmosféru, v ktorej sa budú všetci členovia navzájom podporovať a  povzbudzovať.
• Každé dieťa bude motivované viac, ak bude vedieť, že prispelo niečím iným ako ostatní členovia rodiny.
• Pri učení klaďte väčší dôraz na snahu a úsilie, ako na konkrétne výsledky.
• Venujte viac pozornosti tomu, čo dieťa robí správne než jeho chybám.
• Pri učení nových vecí, pri realizácii zmeny rešpektujte chyby, ktorých sa dieťa dopúšťa. Ak budete od začiatku vyžadovať bezchybné správanie alebo postup, objaví sa u detí pocit sklamania a frustrácie.
• Deti prijímajú zmeny či požiadavky najlepšie vtedy, ak sú logicky zdôvodnené.

Zdroje:

www.eduworld.sk

Vágnerová, M. (2012). Vývojová psychologie. Dětství a dospívání. Praha: Karolinum.

Ďurič, L., Štefanovič, J., a kol. (1973). Psychológia pre učiteľov. Bratislava: SPN.

Pridané: 21.4.2020, Mgr. M. Šlosáriková