Mladší školský vek

Vstup do školy

Významným medzníkom v živote dieťaťa je vstup do školy. Školské vzdelávanie predstavuje špecifickú formu vplyvu sociálneho prostredia na duševný vývin  dieťaťa. Vstupom do školy sa podstatne mení činnosť dieťaťa. Zatiaľ čo v predškolskom veku prevládajúcou formou činnosti bola hra, v školskom období sa na prvé miesto dostáva učenie.

Proces učenia ako jeden z činiteľov vývinu nadobúda odteraz popredné miesto predovšetkým vo vývine poznávacích procesov, ale aj pri utváraní osobnosti dieťaťa vôbec. Vstupom do školy dochádza k vážnym zmenám v oblasti socializácie. K autorite rodiča pristupuje autorita učiteľa, s ktorou sa dieťa musí vyrovnať. Od školáka sa nevyhnutne vyžaduje, aby si vedel utvoriť vzťah k žiackemu kolektívu, aby si našiel primerané prostredie v triednom kolektíve. Vplyv školy sa prejavuje aj v zmene denného, resp. životného programu dieťaťa, v ktorom odteraz na prvom mieste sú povinnosti vyplývajúce zo školskej dochádzky. Vstupom do školy mení sa spoločenské postavenie dieťaťa najmä v rodine, ktorá ho začína pokladať za skutočného člena spoločnosti.

Na školskú dochádzku musí byť dieťa pripravené tak zo stránky telesnej, ako aj zo stránky duševnej. Musí spĺňať požiadavky tzv. školskej zrelosti, ktorou vo všeobecnosti označujeme takú úroveň vývinu, keď je dieťa schopné zúčastniť sa bez väčších ťažkostí na školskom vyučovaní. Jednou z najvýznamnejších zmien, ku ktorej má dieťa v priebehu vývinu dospieť pred vstupom do školy, je prechod od hrového prelietavého zamestnania k vytrvalejšiemu, cieľavedomejšiemu výkonu, k uvedomeniu si povinnosti a zodpovednosti. Dieťa má vedieť preberať a sústavne sledovať prácu na uloženej úlohe a dokončiť ju. Významná je aj aktívna pozornosť a jej trvalejšia koncentrácia, diferencované vnímanie, dôležité najmä pri čítaní, písaní a počítaní. Z hľadiska sociálneho vývinu je nevyhnutná schopnosť zúčastniť sa na vzdelávaní v skupine, vedieť sa podriadiť poriadku. Nevyhnutná je aj prítomnosť prvého stupňa skutočného pojmového a kauzálneho myslenia, schopnosť napodobňovať. Pamäť musí niesť stopy tréningu z obdobia pred zaškolením. Nevyhnutná je tak istá zásoba skúseností a zručností.

Mladší školský vek

Začína sa 6., resp. 7. rokom a končí sa okolo 11/12 roku. Väčšina detí rastie rovnomerne do dĺžky a pomerne pravidelne priberá na váhe. Je to obdobie harmonizácie pohybov. Pravidelný je vzrast telesnej energie so zvyšujúcou sa telesnou výkonnosťou. Rozvíja sa najmä jemná motorika.

Najvýznamnejšou udalosťou v tomto období je vstup do školy. Školské vzdelanie zohráva podstatnú úlohu v duševnom vývine jedinca. Vyrovnávanie sa s novými požiadavkami, ktoré na dieťa kladie škola, nie je vždy ľahké. Prechod do nových podmienok vyvoláva zmätok, rozčúlenie, únavu, duševné napätie. Vekový úsek od 6. roku býva preto obdobím citovej nestálosti a zvýšeného napätia v duševnom vývine dieťaťa. Je to štádium premeny, ktorým dieťa musí prejsť, než postúpi do ďalšej triedy.

Telesný vývin

Kostra pravidelne rastie a osifikuje sa, ale ešte nedosahuje taký stupeň okostenia ako u dospelého človeka. Chrbtová kosť je veľmi pružná, jej väzivo a svalstvo nie sú dostatočne vyvinuté. Preto sa dieťa vo vertikálnej polohe ľahko unaví. Mliečny chrup sa vymieňa za chrup trvalý. Dieťa je v porovnaní s predchádzajúcim obdobím štíhlejšie a vytiahnutejšie.

Pohybový vývin

Harmonický fyzický vývin podporuje rozvoj motorických schopností. Lokomotorika je už celkom rozvinutá. Pohyby mladšieho školáka sú plné vitality, náročné na rýchlosť, presnosť, obratnosť a silu. Najlepšie to vidieť v pohybových hrách. Obľúbené sú hry s loptou, bicyklovanie, korčuľovanie, sánkovanie a pod.

Dozrievanie centrálneho nervového systému umožňuje koordinovať a ovládať pohyby rúk. Týka sa to najmä jemných pohybov, ktoré sú potrebné na písanie a kreslenie.

Psychický vývin

Vývin vnímania

Okolo 10. roku dokončuje sa vývin vnímania. No stály nedostatok skúseností, ktoré obohacujú aktuálne vnímanie, spôsobuje, že vnímanie nedosahuje ešte úroveň dospelého človeka. Výberovosť je ďalšou charakteristikou vnímania tohto veku. Dieťa vyberá pri vnímaní niektoré detaily a iné zanedbáva. Túto výberovosť spôsobujú individuálne osobitosti, rozdielnosť v záujmoch, aktuálny citový stav a pod. Výberový postoj potvrdzuje konečne už vplyv vyšších psychických procesov na proces vnímania.

Okolo 8. až 9. roku vyvíja sa vnímanie času, dieťa vie určovať kratšie či dlhšie časové úseky.

Vývin pamät

Školské vyučovanie má veľký podiel na rozvíjaní pamäťových schopností. Zväčšuje sa rozsah pamäti. Dieťa je schopné zapamätať si viac prvkov, napr. čísla, slabiky, slová, vety. Škola vedie dieťa k úmyselnému zapamätaniu v podobe učenia. Dôraz kladie aj na rozvíjanie slovno-logickej pamäti, v ktorej sa však nevyhnutne odráža úroveň myslenia. Keď dieťa nepochopí význam učebného textu, opiera sa skôr o pamäť mechanickú. Takýto spôsob učenia je častý v prvých rokoch školskej dochádzky, v mladšom školskom veku. Rastie schopnosť podržania v pamäti.

Vývin predstáv

Začínajú sa vyvíjať celé predstavové komplexy príhod a udalostí. Časová lokalizácia predstáv je už presnejšia. Predstavy mladšieho školáka svojou názornosťou sa často vyrovnávajú vnemovým obrazom, hovoríme vtedy o tzv. eidetických predstavách, ktoré koncom tohto obdobia miznú.

Vývin fantázie

Hoci obrazotvornosť je ešte stále intenzívna, predsa fantazijné prvky nemajú také voľné uplatnenie ako v predškolskom veku. Vývin myslenia, predovšetkým kauzálneho, umožňuje pochopiť logiku dejov, a vzrastajúca kritickosť dovoľuje rozlišovať medzi skutočnosťou a produktami fantázie.

Vývin myslenia

Myslenie mladšieho školáka je konkrétne, vychádza z analýzy reálnych, zmyslovo postihnuteľných situácií. Niektorí autori nazývajú toto obdobie obdobím naivného realizmu. Dieťa bezvýhradne, nekriticky prijíma všetko, čo sa mu v škole predkladá. Súdy sú ešte analogické, ale vychádzajú už z porovnávania podstatnejších vlastností. Narastajúca skúsenosť, najmä školské vedomosti, privádzajú deti k postupnej systematizácii týchto vedomostí. Dieťa poznáva, že medzi jeho poznatkami sú isté vzťahy, podľa ktorých ich začína spájať do istých celkov. Nie je schopné ešte abstraktne myslieť, ale dospieva k tzv. vzťahovým abstrakciám. Okolo 10. roku miznú naivné názory na skutočnosť, objavuje sa kritickosť. Objavuje sa úsilie samostatne myšlienkove spracovať všetko, čo sa mu predkladá. Táto schopnosť sa plne rozvíja v nasledujúcich obdobiach.

Vývin reči

Aj keď dieťa koncom predškolského obdobia v podstate ovláda materinskú reč, vývin reči nie je ukončený. Školské vyučovanie rozširuje slovnú zásobu, zosilňuje sa súčinnosť myslenia a reči. V slovníku dieťaťa sa objavujú adjektíva, všeobecné pojmy, abstraktné pojmy. Škola v rámci osobitných predmetov vedie dieťa k osvojeniu si správneho spisovného jazyka.

Potreby, úsilie, vôľa

Úsilie o sociálnu aktivitu a úsilie o sociálny kontakt sa prejavujú v kolektívnych pohybových hrách. Tieto hry predstavujú 60% všetkých hier v tomto veku. Sú to hry s pravidlami, kolektívne športové hry. V hrách chlapcov sa prejavuje bojovnosť a súťaživosť. U dievčat skôr zručnosť a ladnosť pohybu. Ďalej sú to spoločné pokojné hry (stolové hry a pod.). U chlapcov sú časté konštruktívne hry (technického charakteru). Obľúbená tvorivá činnosť je aj kreslenie.

Vstupom do školy sa výrazne rozvíjajú vôľové vlastnosti. Dieťa sa učí prekonávať prekážky pri plnení školských, ale aj domácich povinností. Dôraz sa kladie najmä na rozvoj úmyselnej pozornosti, schopnosť sústrediť sa aj na také činnosti, ktoré bezprostredne dieťa nezaujímajú.

Vývin záujmov

Len čo si dieťa osvojí techniku čítania, vzniká nový, veľmi intenzívny záujem – čítanie. Najprv sú to rozprávky a neskôr dobrodružná literatúra. Príťažlivý je aj film, divadlo, televízia, dnes najmä počítač. Pomerne rozsiahly je okruh záujmov o hry, najmä pohybové a konštruktívne. Príznačná pre záujmy v mladšom školskom veku je ešte veľká pestrosť a prelietavosť.

Vývin sociálnych vzťahov

Sociálne vzťahy sa prehlbujú a rozširujú. Vzťah k dospelým je kladný. Deťom imponuje svet dospelých, stáva sa ich vzorom a cieľom. K autorite rodičov pristupuje autorita učiteľa. Možno povedať, že v prvých rokoch uprednostňujú  vzťah k učiteľovi pred vzťahom k triednemu kolektívu. Dokonca autorita učiteľa je niekedy vyššia ako autorita rodiča. Postupne sa dieťa upriamuje na spoločnosť vrstovníkov. Utvárajú sa už hracie skupiny v pravom zmysle slova. V triede vznikajú tzv. žiacke skupiny. Spoločným záujmom týchto kolektívov je hra. Keď tento záujem mizne, skupina sa rozpadne.

Vývin pocitov

Pozitívne citové zážitky u mladšieho školáka vyvoláva pohybová činnosť, najmä súťaživá. Konkrétne činnosti spôsobujú uspokojenie a radosť. Strach z neznámeho, neskutočného od 8. roku ustupuje.

Sociálny život je zdrojom mnohých kladných, ale aj negatívnych citových zážitkov. Dospelí ľudia vzbudzujú u dieťaťa rešpekt, obdiv, úctu. Citovo reaguje aj na spoločnosť spolužiakov. Niektorých vrstovníkov dieťa obdivuje, k niektorým je ľahostajné. Časté sú aj prejavy nesympatie medzi žiakmi. Rozvoj sebacitu veľmi závisí od dobrého prospievania dieťaťa v škole, ale aj od plnenia iných úloh. Príznačný pre toto obdobie je vzrast sebauvedomenia so sklonom preceňovať vlastné schopnosti.

Veľký pokrok dosahuje dieťa v oblasti mravného cítenia. Čoraz lepšie rozlišuje medzi dovoleným a nedovoleným. Dieťa je schopné už pred činom hodnotiť, čo je správne a čo nesprávne. Začína mať vedomie zlého pred jeho uskutočnením.

 

Tipy, testy, hry

Príklady vyšetrenia školskej zrelosti:

  • nakresliť ľudskú postavu, hodnotenie je odstupňované, postava musí mať hlavu, trup a končatiny,
  • kresliť geometrické tvary (trojuholník, štvorec, srdce, kruh a pod.),
  • odkresliť rôzne znaky, ako body na hracích kockách, štvorlístok, jednoduchšie i mierne zložitejšie napodobneniny písaných písmen alebo ich prvkov,
  • schopnosť koncentrácie (Bourdonov test pozornosti: hľadanie jabĺčok obrátených stopkou určeným smerom v stanovenom časovom limite),
  • orientačná a rozlišovacia schopnosť (meno, adresa bydliska, určenie obchodu, priestorové pojmy "hore", "dolu", "vpredu", "vzadu", "vpravo", "vľavo", orientácia v čase, číselná orientácia v prvej desiatke, základné farby),
  • reprodukčná schopnosť (zopakovať dlhšiu vetu, číslo),
  • rečové predpoklady (primeranú výslovnosť slabík a hlások, napr. slama, strecha, ryba, drevo, čučoriedka, mačička, žubrienka, lastovička, lavica a i.).

Deti testovanie obvykle zaujíma, čo vyplýva z príťažlivej podoby testovacích metód.

Zdroje:

Ďurič, L., Štefanovič, J., a kol. (1973). Psychológia pre učiteľov. Bratislava: SPN.

Klindová, Ľ., Rybárová, E. (1985). Psychológia II. Bratislava.

Vágnerová, M. (2012). Vývojová psychologie. Dětství a dospívání. Praha: Karolinum.

Svoboda, M., Krejčířová, D., Vágnerová, M. (2009). Psychodiagnostika dětí a dospívajících. Praha: Portál.

 

Pridané: 6.5.2020, Mgr. M. Šlosáriková

 

Základná škola Matice slovenskej 13, Prešov, školský rok 2019/2020