Krádež

Cítili ste už veľkú túžbu vlastniť niečo, čo má niekto iný? Oči ste z danej veci nemohli odtrhnúť. Vaša túžba bola stále väčšia a väčšia a večer ste ťažko zaspávali, pretože ste si predstavovali, ako by ste vyzerali s vecami, ktoré ste videli. Napríklad krásne moderné tričko, nové značkové tenisky, najmodernejší mobilný telefón, nový horský bicykel a podobne. Určite by ste boli stredobodom pozornosti a každý by vás obdivoval. Zažili ste takéto pocity? Ak áno, tak vaše pocity sú prirodzené a nemusíte sa za ne vôbec hanbiť. Práve naopak, bolo by zlé, keby sa vám nepáčili pekné veci.

Určite mi teraz dáte za pravdu, že človek nemôže mať všetko hneď a naraz, čo sa mu páči a po čom zatúži. Veď veci sa kupujú za peniaze a nie vždy je ich dostatok. Rodičia pracujú, aby ich zarobili. Niekto zarobí viac, iní menej. Snahou každého rodiča však je zabezpečiť svoju rodinu.

Čo urobiť s túžbou po niečom, na čo nemáme prostriedky? Musíme sa naučiť ovládať a vedome upriamiť svoju pozornosť iným smerom. Niekedy to človek nedokáže. Túžba vlastniť zvíťazí nad rozumom a človek začne kradnúť.

Zlodej sa rozhliadne, či ho nikto nevidí a ukradne – nezákonne si vec privlastní. Myslite si, že budete iným, hodnotnejším alebo krajším človekom, ak budete oblečení v krásnom, ale ukradnutom tričku? Obutí v ukradnutých značkových teniskách? Budete vlastníkom najmodernejšieho mobilného telefónu alebo bicykla, ktorý je odcudzený?

Skúste si na chvíľku predstaviť, ako by ste sa cítili s ukradnutými vecami. Iste mi dáte za pravdu, že radosť a šťastie vám takéto veci neprinesú.

Krádež človeka zmení a pokiaľ sa nespamätá, natrvalo ho poznačí. Krádež je krádežou, aj keď ide o vec celkom malej hodnoty. Všetko začína len tak „nevinne“. Drobnou krádežou malej čokoládky v obchode budete chcieť „zafrajeriť“ pred kamarátmi. Neprichytia vás, pokúsite sa ukradnúť aj niečo väčšie. Opakované krádeže posmeľujú zlodeja, a tak si myslí, že je šikovný, že jeho nikdy nechytia. Po prvej krádeži budete mať výčitky svedomia a pocit viny, nebudete môcť pokojne spávať. Ak vás výčitky a pocit viny nedokážu zastaviť pred druhou, treťou, či ďalšou krádežou, tieto pocity budú čím ďalej slabšie. A ak v krádežiach budete pokračovať ďalej, čoskoro nebudete mať výčitky vôbec. Mali by ste vedieť, že krádež je nezákonné zmocnenie sa cudzej veci bez dobrovoľného a vedomého súhlasu jej majiteľa. Poznáte príslovie, že s krčahom sa po vodu chodí dovtedy, pokiaľ sa nerozbije? Podobný výrok platí aj pre zlodejov. Kradnú, pokiaľ ich nechytí polícia. A o tom, že policajti sú šikovní sa presvedčil nejeden zlodej. Veľa mladých ľudí, ktorí začali s krádežou drobnej veci, neskôr skončili vo väzení za veľké krádeže.

Nikdy nechci vedieť, aký je to pocit ukradnúť v obchode alebo spolužiakovi čo i len malú čokoládku. Mohlo by ti to zachutiť. Chcel by si ďalšiu, neskôr bicykel, v dospelosti auto...toto je cesta do väzenia, toto je zlá cesta. Z takejto cesty je veľmi ťažký návrat.

Viem, že:

• krádež nie je dobrodružstvo, je to porušenie zákona
• krádež zo mňa neurobí dospelého a ani hrdinu
• „požičať si vec“ bez dovolenia majiteľa je krádež
• každá vec je majetkom niekoho. Keď nájdem, napríklad kľúče, peniaze, peňaženku, doklady, striebornú alebo zlatú retiazku, odovzdám nájdené predmety učiteľovi alebo rodičovi, ktorí poznajú riešenie, aby sa stratená vec dostala späť k majiteľovi

Krádeží osobných vecí budem predchádzať, preto:

• budem si vždy svoje veci strážiť a budem ich mať na dohľad
• nechválim sa pred spolužiakmi novým telefónom, drahými hodinkami, finančnými prostriedkami či inou cennosťou
• nenosím do školy väčšie množstvo peňazí a cenné veci
• ak prinesiem do školy väčšie množstvo peňazí, dám ich pani učiteľke a po vyučovaní, alebo v čase keď ich budem potrebovať, si ich od nej vyzdvihnem

Zdroj: https://www.zachranari.sk/Default.aspx