Cudzí človek

Aby ste vedeli, aké nebezpečné môže byť stretnutie s cudzím človekom, uvedieme dva príklady, ktoré sa skutočne stali:

1. Neznámy muž vlákal v sobotu podvečer v Slanci v okrese Košice – okolie 12-ročné dievča do dvora rodinného domu. Muž dievčaťu nahovoril, že v dome je jej brat. Keď bola pri dverách, zrazu ju muž udrel drevenou palicou do záhlavia a vtiahol do kuchyne. Dievča sa mu vytrhlo a utekalo von. Pri vchode ju však násilník dobehol a snažil sa ju dotiahnuť späť. V tej chvíli našťastie išiel okolo náhodný chodec, ktorý na neznámeho zakričal. Muž sa zľakol a utiekol. Dievčaťu spôsobil zranenia, z ktorých sa bude liečiť asi šesť dní.
Zdroj: Krajské riaditeľstvo Policajného zboru Košice dňa 19.04.2010

2. Takmer neuveriteľný príbeh Rakúšanky Nataschy Kampuschovej sa začal 2.marca 1998, keď sa po hádke s mamou v to ráno vybrala do školy. „Vstala som skoro. Bola som smutná. Pohádala som sa s mamou, lebo otec ma domov priviedol neskoro.“ Natascha zdôraznila, že vzťah s rodičmi mala vždy dobrý. Už z niekoľkých metrov videla pána Priklopila – svojho únoscu stáť pri aute a mala nepríjemný pocit, že by mala ísť na druhú stranu ulice. Zlé tušenie však odignorovala a pokračovala v ceste a to sa jej nevyplatilo. Priklopil ju schmatol, strčil do auta a odviezol na neznáme miesto. Jej prechodným domovom sa stala kobka pod garážou. Natascha sa v marci 1998 stala ako desaťročná školáčka obeťou únosu a strávila následne 8 rokov (3096 dní) ako rukojemníčka svojho únoscu v jeho dome v dolnorakúskom Strasshofe.
Zdroj: www.tvnoviny.sk, dňa 15.07.2010, TASR

Cudzích ľudí môžeme stretnúť skoro všade: na ulici, pri dome, v pivničných priestoroch, pred výťahom , vo výťahu, v parku, v obchode, v autobuse, vo vlaku, pri škole, v podchode. Kde všade ste vy stretli cudzích ľudí?

Keď uvidíme človeka prvýkrát, vieme odhadnúť aký je to človek? Vieme povedať, či je dobrý alebo zlý? Dokáže to niekto z vás? Myslíme si, že to nedokáže nikto na svete. Vidíme len jeho zovňajšok: či je to muž alebo žena, mladý, starší, starý, vysoký, nízky, tmavý, blond, má krátke alebo dlhé vlasy, hnedé oči, má zaujímavú tašku, je pekne oblečený, má moderný mobil a podobne. Vnímame aj jeho vystupovanie a správanie. Cudzí človek môže byť: milý, s príjemným hlasom, môže sa nám pekne prihovárať. Ale dokazuje to jeho dobrotu a jeho skutočné úmysly? Vbehla vám už niekedy do domu alebo pivnice myš? Ak áno, ako ste ju chytali? Predpokladám, že ste sa ju snažili nalákať na najlepší a najvoňavejší syr alebo na vynikajúcu slaninku? Vidíte, keď niekoho chcem „chytiť“, budem na neho milý a dobrý. Presne ako sa píše v rozprávkach: „navonok ako baránok a vo vnútri zlý vlk!“ Takýto môže byť aj cudzí človek. Do jeho vnútra nevidíme, a preto nevieme, aký vlastne je!

Zapamätáme si, že na základe vonkajších znakov nedokážeme nikdy posúdiť či je človek dobrý alebo zlý. Preto kontaktovanie sa s cudzím človekom môže byť nebezpečné.

 

Kontaktovanie s cudzím človekom môže byť nebezpečné, preto:

  • pokiaľ je to možné budem chodiť aj cez deň v skupinke. Je to bezpečnejšie, nielen z dôvodu rizika stretnutia s cudzou osobou, ale aj z preventívneho hľadiska pri prepadnutí – zlý človek mi môže vytrhnúť z ruky mobilný telefón, pokúsiť sa strhnúť mi z krku retiazku, či vytrhnúť tašku a ukradnúť mi peniaze
     
  • nikdy nebudem sám chodiť po opustených, tmavých a neosvetlených miestach
     
  • NEDÁM SA ZLÁKAŤ, ak ma na ulici osloví neznámy človek, napríklad:
    - s prosbou o pomoc pri hľadaní strateného psíka
    - s prosbou o odnesenie tašky k nemu domov
    - ak ma volá do vchodu domu alebo bytovky a podobne
    - ak ma bude volať do auta, že ma odvezie, napríklad domov
    - ani keby ma oslovoval menom, veď také triky ja už dávno veľmi dobre poznám. Rýchlo budem utekať preč a hlasno kričať o pomoc!

     
  • NIKDY NIKAM NECHODÍM S CUDZÍM ČLOVEKOM! Ani vtedy, ak mi povie, že ho poslali moji rodičia. Rodičia by mi zavolali na môj mobil alebo mi to vopred povedali osobne
     
  • ak budem mať pocit, že ma niekto sleduje – budem rýchlo utekať na najbližšie miesto, kde je veľa ľudí! naučím sa adresu, kde bývam, telefónne číslo domov a telefónne čísla na mobilné telefóny rodičov. Všetky tieto údaje a aj telefónne čísla do ich práce si zapíšem do žiackej knižky. vo svojom mobilnom telefóne si nastavím rýchlu voľbu na svojich rodičov. Keď mi niečo hrozí, nesmiem strácať čas
     
  • rodičom vždy poviem kam idem, s kým a kedy sa vrátim domov. Ak by sa niečo zmenilo, okamžite im zavolám a informujem ich
     
  • nikdy sa nenechám hladkať, či ohmatávať cudzími ľuďmi. Ak mi niekto cudzí navrhne, že ma odprevadí, poviem, že čakám na rodiča, prípadne, že neďaleko ma už čaká otec.
     
  • nikdy si nič nevezmem od neznámeho človeka! Aj keby to bol môj najobľúbenejší cukrík!
     
  • ak sa dostanem do nebezpečnej situácie a útek nie je možný, budem hlasno kričať o pomoc, určite to niekto začuje a pomôže mi
     
  • nikdy neotvorím byt cudzej osobe! Cudzí človek sa môže vydávať za poštára a môže mi povedať, že zastupuje kolegu, ktorý nie je v práci a priniesol súrnu poštovú zásielku. Cudzí človek sa môže vydávať aj za opravára alebo pracovníka vodárne, ktorý prišiel odčítať spotrebu vody, pracovníka plynárne, ktorý prišiel odpísať stav plynomeru. Neotváram ani osobe, ktorá by ma prosila o pomoc. Takúto osobu nepoznám a viem, že pod zámienkou sa môže snažiť dostať do bytu. V takýchto prípadoch zavolám rodičom alebo blízkej osobe. Keby sa niekto dobýjal do bytu, zavolám na políciu. Nenechám sa nachytať, viem, že rodičia rozhodujú, koho pustia do bytu. Dvere neodomykám a neotváram ani vtedy, keď sú zabezpečené retiazkou. Neznáma osoba by mohla vložiť nohu medzi dvere a zárubňu a nedokázal by som už dvere zatvoriť. Aj osobu, ktorú poznám po hlase, si vždy preverím cez priezor.
     
  • vchodové dvere pomocou elektrického ovládania otváram len keď si overím, akej osobe ich otváram 

Zdroj: https://www.zachranari.sk/Default.aspx

Základná škola Matice slovenskej 13, Prešov, školský rok 2017/2018