Portrét

Budú z nich hviezdy?

Cieľom našej rubriky je hľadať a predstaviť aj výnimočne nadaných žiakov, a to   v oblasti literatúry, hudby a športu.

 Týmto projektom chceme povzbudiť aj začínajúcich autorov, aby svoje pokusy nepísali len pre seba, do šuflíka. Vraví sa, že talent máme všetci, len ho treba v sebe objaviť, odhodiť zábrany a doladiť drobnosti. A ešte... chcieť niečo ostatným povedať  - pomaly a trpezlivo.

Veronika Tomková

VIII. A

Poznáme ju ako

  • usilovnú žiačku, so zmyslom pre humor a zábavu,
  • talentovanú začínajúcu autorku prozaických útvarov

Záľuby:

  • Literatúra – čítanie kníh a písanie poviedok

Veronika zaujala vo veľmi mladom veku, keď ako 10-ročná ponúkla zaujímavú fabuláciu príbehu, s dobrou štylistikou a dejovým  spádom. Svojou prácou preukázala úžasný rozprávačský talent. Svoju poviedku aj sama ilustrovala.

Ocenenia:

V súťaži AMUA AWARDS (Aliancia mladých autorov a umelcov):

2013 – 1. miesto v kategórii Fikcia za knihu Divoká vlčica Elis, 1- miesto v kategórii               Fikcia za knihu Vlky v magickom lese

2013/14 –  Diplom za bronzové pásmo v kategórii Próza v 12. ročníku celoslovenskej súťaže Kukučínova literárna Revúca.

  • Veronika, kedy si objavila sklony k písaniu?

 

Už na I. st. ZŠ som veľa čítala, doma máme veľa kníh a pravidelne chodím do knižnice.  Zaujal ma svet fantázie, svet nadprirodzených a démonických javov. Inšpirovala ma kniha Dorothy Heartsovej  Vlčí sľub a rozprávkový svet H. CH. Andersena.

  • Vo svojich poviedkach svoju obrazotvornosť posúvaš od skutočnosti smerom k fikcii, k tvorivému domýšľaniu, a tak vytváraš nové, možné  svety, nereálne, fantastické a  absurdné fakty. Kto vystupuje v tvojich príbehoch?

 

V príbehoch vystupujú zvieratá, ktoré myslia a konajú ako ľudia. Majú kladné aj záporné vlastnosti – sú kladné a záporné typy. Vlky v svorke spolupracujú, ale majú aj nezhody.

 

  • Hlavná hrdinka príbehu rozpráva svoj životný príbeh - je to neohrozená bojovníčka bojujúca za mier a spravodlivosť. Je  mi ľúto, že to, za čo Ryda bojovala celý život, sa nakoniec nenaplnilo. Čitateľ  by očakával optimistickejší  koniec, nie?

 

Je to rozprávanie o životných osudoch, akýsi  magický sen. Rozprávky sa v živote nekončia vždy šťastne,  ale je tu viera, že sa to zmení. Tento koniec  je  viac realistický.

 

  • V tomto mini epose o magických vlkoch si preukázala nielen pisateľskú zručnosť, ale aj veľký kus odvahy. Kto ťa v tom podporuje?

 

Podporuje ma celá rodina, prvou čitateľkou rukopisu je moja staršia sestra Mária a pravopisné korekcie mi robí moja p. učiteľka slovenského jazyka.

 

  • Čo ti dáva táto tvoja záľuba?

 

Táto záľuba je veľmi náročná na čas, najprv som si písala do zošita, teraz už svoje myšlienky dávam do počítača. V súčasnosti pracujem na knihe zo sveta fantázie. Keď vyrozprávam svoje myšlienky v príbehoch, hľadám aj odpovede na otázky o zmysle života, to mi dáva pocit uvoľnenia a uspokojenia.

 

Ďakujem za rozhovor a prajem Veronike ešte veľa tvorivých úspechov.

 


Ukážka:

https://www.animedream.sk/index.php/bestfiction/70-sutaz-bf-2012/1339-fanfiction-vlky-v-magickom-lese-veronika-tomkova

Vlky v magickom lese

1.kapitola

Privítanie

 Ahoj,

ja som Ryda, ale žijem v lese, ktorý sa volá les magických vlkov, aj keď tu magické bytosti nežijú, no aspoň o nich neviem. No ja utekám, volá ma vodca našej svorky, je tu viac svoriek, ale ja patrím asi do tej najlepšej. Naša svorka sa volá žijúci bojovníci. Vodca svorky Daniel je  ten najchrumkavejší vlk v svorke. Dnes, keď zavyje, idem loviť. Ja som najlepší lovec zo svorky a chcem byť bojovník, ale ešte som mladá, tak zatiaľ som len lovec. Chodím s vĺčatami na prechádzky, ale pomáha mi pritom svorka.

Tajní vlci (ja ich volám ochrancovia - tak ich budem volať v tomto príbehu). Ich vodca sa volá Sedrick. Je super, ale je mladý. Je to len vĺčatko a to mi vadí. No to som veľmi odbehla od témy, proste Daniel zavyl, a tak som sa rozbehla do lesa.

Lov bol najúspešnejším lovom v tomto roku, ale stále ma trápi, že nie som bojovníkom, lebo Mikam, to je jedna členka svorky ochrancov, mi povedala, že kým nevedela bojovať, tak ju dvakrát uniesli ľudia. Ja som jej povedala:  „Až dvakrát," to je veľa, poviem si vždy. Dnes som so svojou svorkou lovila celý deň. Keď sa stmievalo, tak som potichu prišla a povedala jednému vlkovi zo svorky: „Dnes je spln mesiaca, nejdeš vyť so mnou?“ No vlk sa otočil a povedal ako keby to bolo samozrejme: „Nie! Ja mám niekoho a ty nevieš vyť, Ryda!“

A šiel preč. Nahnevalo ma to, ale nevadí. Utekala som k svorke ochrancov.

Bol večer, vylo sa šialene, kým ja som bola v svorke ochrancov s ďalšími dvoma vlkmi, ktorí sa volali Didi a Michael (budem ho volať Miaško a Mišo). Prišla som k nim a ľahla si na zem. Oni sa hrali a skákali po tráve.

Keď som chcela skákať s nimi, nedovolili mi to. Vedela som, že vyť sa bude celú noc. Šla som k vodopádom, zapískala som a ľahla si. Bolo to nudné, ale vodopád mi ako keby vravel a šepkal potichu: „Ryda, poď, skoč, nik ťa nemá rád, si tu len ty a ja".

Ja som sa zľakla, ale ležala som naďalej. Mala som pocit, že ten vodopád zákerne túži po tom, aby som skočila, no ja som vstala a šla k našej svorke.

Všetci vyli, nik tam nebol, ľahla som si do brloha a tam som si oddýchla. Ani som si neuvedomovala, že už je ráno a vlci vo veľkom lovili. Ja som si zívla, vstala som, ponaťahovala som si laby, hlavu a vystrela som hrdo môj dlhý, krásny, jemný chvost.

Vonku stál Daniel s vážnym pohľadom a vravel vlkom plány na útok. Zvedavo som nastražila uši a počula som, ako idú k ľudským obydliam, ale ani som sa ich nepýtala, lebo som vedela, že mi tam nedovolia ísť. Ale bola som pokojná, lebo ja som cvičený špiónsky vlk. Zobrala som zo zeme mäso a odtrhla som si kúsoček. Pomaly som prežúvala. Nechcela som si priznať, že milujem Daniela a že som ho nevedela zbaliť. Aspoň som ho chcela pozvať na rande, ale keď som počula, že vlci idú na útok večer, musela som sa ísť pripraviť. Šla som do svorky ochrancov. Určite mi pomôžu pri tréningu a rozbehla som sa, ale Daniel ma zastavil. Postavil sa hrdo, vypol telo a povedal jemne, aby sa ma nedotkol:

„Ryda, dnes si s vĺčatami, lebo si aj ty v podstate vĺča, tak si určite budete rozumieť." Potom sa pousmial, ako keby bol môj otec a šiel preč. Nahnevalo ma to, vyskočila som na veľkú skalu, kde stál a povedala som nahnevane :

„Stráž si vĺčatá sám, ja nie som vĺča! Sme rovnako starí. Ty si myslíš, že som blbé vĺča, čo nevie bojovať?!" vyštekla som a utiekla som do lesa.

Foto:

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

Vianočná akadémia

 

 

Základná škola Matice slovenskej 13, Prešov, školský rok 2017/2018