Peter Štofanko

Portrét - rozhovory s (ne)obyčajnými učiteľmi a talentovanými žiakmi našej školy. Predstavujeme  Vám ich životné hodnoty a nevšedné záľuby.

Tento týždeň Vám predstavujeme Petra Štofanka.

Náš život  je ako  cesta vlakom, je plná zmien, náhod, príjemných zážitkov  i prekvapení. Počas cesty ľudia pristupujú a vystupujú. Hoci nakrátko sa stanú pre nás dôležití, niekedy až nenahraditeľní.

Takýmto sa pre nás stal pán  Peter Štofanko.

Pred dvoma rokmi sme ho ešte nepoznali. Vstúpil do života našej školy a za krátky čas jej vtlačil svoju stopu. Školský interiér ožil novo vymaľovanými stenami aj novými podlahami, ale najviac si vážime nový školský nábytok – skrine, stoly, šatne, celé kabinety vyrástli pod jeho rukami. Priatelí sa nielen s kladivom a klincom, ale aj s pílou, brúskou, vŕtačkou, či kosačkou. Ako sa vraví – človek pre všetko, duša školy.

Každý deň s láskou a zanietením plní svoje pracovné povinnosti, je ten typ človeka, ktorý žije pre prácu a prácou a aj keď  sa mu otočí chrbtom, má ju stále rád.

Poznáme ho  ako

• školníka – údržbára,
• zručného remeselníka a ochotného zamestnanca.

Počas svojej praxe pracoval ako

• obrábač kovov,
• operátor výroby v súkromnej stolárskej firme

Záľuby: práca s drevom

Aká je vaša pôvodná profesia?

Vyštudoval som Stredné odborné učilište elektrotechnické a po skončení školy som pracoval v závode ZPA v Prešove ako obrábač kovov. Po r. 1989 som sa zamestnal v súkromnej stolárskej firme, rekvalifikoval som sa a vyrábali sme vstavané skrine a zhrňujúce plastové dvere.

• Dozvedeli sme sa, že máte viaceré tvorivé aktivity. Pochváľte sa svojimi prácami

V  práci s drevom som samouk, nie som odborník -  stolár, ale svoj záujem svoj povýšil na profesiu, zdokonaľujem sa a rád montujem – plávajúce podlahy, skrine, nábytok a mám z toho veľkú radosť, keď sa mi dielo podarí. Niet nad prácu, ktorá je vaším koníčkom. Stolárstvo je moja vášeň,  pri ktorej zabúdam na čas a starosti. Teší ma, že môžem tento môj koníček uplatniť v mojej práci a urobiť  radosť deťom, ktoré sa tešia z vynovenej triedy.

• Ktoré vlastnosti by mal mať dobrý remeselník?

Fyzické schopnosti a morálno-vôľové vlastnosti ako predpoklad úspešného vykonávania remesla. V každej práci treba prejsť cestu učňa, tovariša a len ten najlepší sa stane majstrom.

• Ako vidíte budúcnosť dnešných mladých ľudí?

Aj ja som bol vo  veku dnešných tínedžerov a voľbu povolania som zvlášť neriešil. Ale vekom som zvážnel a pochopil som, že bez kvalifikácie nemám šancu sa zamestnať.

• Stretávate ste sa s prejavmi vandalizmu. Aký máte na to názor?

Vandalizmus? Žiaci si nevážia majetok školy, lebo nemajú k nemu osobný vzťah, mali by spôsobenú škodu aj sami napraviť – najmä sprejerské „ umelecké diela“.

• Ste aj otcom troch dcér, prezraďte nám o nich niečo viac.

Mám tri dcéry, ktoré majú nedievčenské záľuby – hrajú ľadový hokej, venujú sa mu na profesionálnej a reprezentačnej úrovni. Najstaršia dcéra hrala 2 roky vo Švajčiarsku, v súčasnosti študuje na Filozofickej fakulte telesnú výchovu a anglický jazyk. Prostredná dcéra je študentkou na Hotelovej akadémii a najmladšia je žiačkou ZŠ.

Šport ich naučil sebadisciplíne a zdravému životnému štýlu. Hokej im pomáha plniť si svoje sny a túžby. Je to náročná záľuba fyzicky aj finančne, ale ja ich v tom podporujem a som na ne pyšný.

Ďakujem za rozhovor a prajem p. Štofankovi veľa zdravia a radosti z tvorivej práce.

Mgr. M. Krištofová

Takto nám náš školník vymaľoval učebňu chémie.

V triedach máme skrine, ktoré nám vyrobil ujo školník.