Náš život je ako cesta vlakom, je plná zmien, náhod, príjemných zážitkov i prekvapení. Počas cesty ľudia pristupujú a vystupujú. Hoci nakrátko sa stanú pre nás dôležití, niekedy až nenahraditeľní.
Takýmto sa pre nás stal pán Peter Štofanko.
Pred dvoma rokmi sme ho ešte nepoznali. Vstúpil do života našej školy a za krátky čas jej vtlačil svoju stopu. Školský interiér ožil novo vymaľovanými stenami aj novými podlahami, ale najviac si vážime nový školský nábytok – skrine, stoly, šatne, celé kabinety vyrástli pod jeho rukami. Priatelí sa nielen s kladivom a klincom, ale aj s pílou, brúskou, vŕtačkou, či kosačkou. Ako sa vraví – človek pre všetko, duša školy.
Každý deň s láskou a zanietením plní svoje pracovné povinnosti, je ten typ človeka, ktorý žije pre prácu a prácou a aj keď sa mu otočí chrbtom, má ju stále rád.
Vyštudoval som Stredné odborné učilište elektrotechnické a po skončení školy som pracoval v závode ZPA v Prešove ako obrábač kovov. Po r. 1989 som sa zamestnal v súkromnej stolárskej firme, rekvalifikoval som sa a vyrábali sme vstavané skrine a zhrňujúce plastové dvere.
V práci s drevom som samouk, nie som odborník - stolár, ale svoj záujem svoj povýšil na profesiu, zdokonaľujem sa a rád montujem – plávajúce podlahy, skrine, nábytok a mám z toho veľkú radosť, keď sa mi dielo podarí. Niet nad prácu, ktorá je vaším koníčkom. Stolárstvo je moja vášeň, pri ktorej zabúdam na čas a starosti. Teší ma, že môžem tento môj koníček uplatniť v mojej práci a urobiť radosť deťom, ktoré sa tešia z vynovenej triedy.
Fyzické schopnosti a morálno-vôľové vlastnosti ako predpoklad úspešného vykonávania remesla. V každej práci treba prejsť cestu učňa, tovariša a len ten najlepší sa stane majstrom.
Aj ja som bol vo veku dnešných tínedžerov a voľbu povolania som zvlášť neriešil. Ale vekom som zvážnel a pochopil som, že bez kvalifikácie nemám šancu sa zamestnať.
Vandalizmus? Žiaci si nevážia majetok školy, lebo nemajú k nemu osobný vzťah, mali by spôsobenú škodu aj sami napraviť – najmä sprejerské „ umelecké diela“.
Mám tri dcéry, ktoré majú nedievčenské záľuby – hrajú ľadový hokej, venujú sa mu na profesionálnej a reprezentačnej úrovni. Najstaršia dcéra hrala 2 roky vo Švajčiarsku, v súčasnosti študuje na Filozofickej fakulte telesnú výchovu a anglický jazyk. Prostredná dcéra je študentkou na Hotelovej akadémii a najmladšia je žiačkou ZŠ.
Šport ich naučil sebadisciplíne a zdravému životnému štýlu. Hokej im pomáha plniť si svoje sny a túžby. Je to náročná záľuba fyzicky aj finančne, ale ja ich v tom podporujem a som na ne pyšný.
Ďakujem za rozhovor a prajem p. Štofankovi veľa zdravia a radosti z tvorivej práce.
Mgr. M. Krištofová
Takto nám náš školník vymaľoval učebňu chémie.
V triedach máme skrine, ktoré nám vyrobil ujo školník.
Základná škola
Matice slovenskej 13
Kancelária školy: +421 905 846 748, 051 7713331
Školská jedáleň: 051 7713332