Mgr. Beáta Likeová

Portrét

Portrét - prináša rozhovory s (ne)obyčajnými učiteľmi a talentovanými žiakmi našej školy. Predstavuje ich životné hodnoty a nevšedné záľuby.

ZŠ Matice slovenskej 13 v Prešove je špecifická v mnohých ohľadoch. V maximálnej miere podporujeme spoločné vzdelávanie intaktných a znevýhodnených žiakov, viac ako desať rokov sa venujeme žiakom s narušenou komunikačnou schopnosťou v prípravných ročníkoch, v ktorých uplatňujeme metódu fonematického uvedomovania podľa Eľkonina, vo výučbe anglického jazyka postupujeme podľa metódy Jolly Phonics.

Špecifické je i zloženie pedagogického zboru, v ktorom má polovica pedagógov ukončenú svoju aprobáciu v kombinácii so špeciálnou pedagogikou. Na škole pracuje odborný tím v zložení školský špeciálny pedagóg, školský psychológ, štyri logopédky a päť pedagogických asistentov.

Predstavíme vám školskú špeciálnu pedagogičku: Mgr. Beátu Likeovú

Ste súčasťou programu Škola inkluzionistov. Čo vás inšpirovalo prihlásiť sa doň?

B.L.: Prvý podnet prišiel od pani riaditeľky a padol mi veľmi vhod. Keď som pred vyše rokom na škole zmenila pozíciu z pedagogického na odborného zamestnanca, boli momenty, keď som sa cítila frustrovaná a stratená. Potrebovala som svoju novú prácu uchopiť vlastným spôsobom, nájsť si v nej nový systém a viac sa zorientovať v problematike. Dúfala som, že okrem toho, že škole pomôžem získať finančný grant, ja sama si rozšírim obzor, naberiem inšpiráciu, nové impulzy a podnety, získam nové skúsenosti a zručnosti v práci so znevýhodnenými žiakmi, dozviem sa o nových edukačných metódach a formách, ktoré mi umožnia svoju prácu vykonávať efektívne, poctivo a tak, aby forma neprevyšovala obsah. Som skutočne nadšená, že realita bohato prevýšila moje očakávania.  

Čo pokladáte za najväčšiu výzvu v rámci vzdelávania detí s rôznym zdravotným znevýhodnením?

B.L.: Pracovať so žiakmi tak, aby nezaostávali za svojimi individuálnymi možnosťami. Vytvoriť pre nich čo najoptimálnejšie podmienky, ktoré budú rešpektovať ich obmedzenia, a zároveň im umožnia rozvíjať ich osobný potenciál. Sústreďovať sa najmä na ich silné stránky, tie posilňovať a podporovať.  

Čomu je podľa vás nutné, v rámci vzdelávania detí so znevýhodneniami, sústrediť čo najväčšiu pozornosť?

B.L.: Podporným mechanizmom, ktoré by minimalizovali dopad ich znevýhodnenia na vzdelávanie. Sem patria aj často diskutovaní pedagogickí asistenti, ktorých je na školách skutočne málo, odborné inklúzivné tímy zložené zo školských špeciálnych pedagógov, školských psychológov, liečebných a sociálnych pedagógov, logopédov, bezbariérové priestory, relaxačné a terapeutické miestnosti, kompenzačné pomôcky… Tieto mechanizmy by mali byť nápomocné tak žiakom ako i učiteľom, mám pocit, že sa na nich opäť zabúda. Nároky na učiteľa stúpajú zo všetkých strán, ale podmienky pre jeho prácu zostávajú nemenné (a tým nemyslím len finančné podmienky v podobe mzdy). Situácia učiteľov je porovnateľná so situáciou sociálne znevýhodnených rodín, ktoré v škole pravidelne riešime. Žiaci v škole nepodajú dobrý výkon, ak nemajú uspokojené základné potreby. Ani učiteľ nepodá dobrý výkon, ak nemá vytvorené primerané podmienky a zázemie.

Čo túžite zmeniť?

B.L.: Ak si odmyslím objektívne príčiny a nevyhnutné súvislosti, priala by som si, aby na škole vznikol samostatný špeciálno-pedagogický metodický útvar, ktorý by zastrešoval celý odborný tím, a ktorý by tiež disponoval špeciálno-pedagogickou učebňou, príp. terapeutickým a relaxačným centrom. Aby naša práca mala ucelenú formu a efektívnejšie prepojenie.

Kde ste študovali?

B.L.: Bakalárske štúdium som absolvovala na Pedagogickej fakulte Prešovskej univerzity, odbor predškolská a elementárna pedagogika a pedagogika psychosociálne narušených. Magisterské štúdium som ukončila na Pedagogickej fakulte Katolíckej univerzity, odbor špeciálna pedagogika a pedagogika mentálne postihnutých.

Ako dlho pracujete v školstve?

B.L.: Nie som čistokrvný učiteľ (smiech). Moja prax začínala v administratíve, až časom som prešla do školstva, v ktorom sa pohybujem zhruba 16 rokov.

Akými pracovnými pozíciami ste si prešli v rámci svojej pedagogickej praxe?

B.L.: Začiatky pedagogickej praxe spájam s vedením mimoškolskej záujmovej aktivity a s prácou vychovávateľky v detskom domove. Na základnej škole som začínala tiež ako vychovávateľka, neskôr ako vedúca vychovávateľka v školskom klube detí. Učila som v špeciálnej triede pre žiakov s narušenou komunikačnou schopnosťou a aktuálne druhý rok pracujem ako školská špeciálna pedagogička.

Pôsobíte ako školská špeciálna pedagogička, čo je pre vás pri tejto práci dôležité?

B.L.: Pre mňa je moja práca v prvom rade zmysluplná. Práca s deťmi so zdravotným znevýhodnením ma učí vďake a pokore k životu. Mám možnosť nahliadnuť do problémov, ktoré musia sociálne znevýhodnené rodiny alebo rodiny so zdravotne znevýhodneným dieťaťom riešiť. V porovnaní s nimi sa tie moje zdajú byť nepodstatné a malicherné. Ak viem a môžem byť svojou radou či prístupom nápomocná, má moja práca zmysel a opodstatnenie.

Čo nám prezradíte zo svojho súkromia?

B.L.: Najdôležitejšou je pre mňa rodina. Teším sa, keď sme všetci spolu. Vo voľnom čase rada čítam, zaujíma ma história, cestovanie. Baví ma spoznávať nové miesta, kultúru a spôsob života v iných krajinách. Fascinujú ma historické pamiatky, keď si predstavujem život v dávnych dobách.

Ďakujem za rozhovor.                                                  

Pridané: 4.6.2019, Mgr. I. Lenzová

 

Základná škola Matice slovenskej 13, Prešov, školský rok 2018/2019