Mgr. Adriana Puchalová

Jazyk nie je len nutnosťou. Aj keď je pravda, že jazyk je predovšetkým komunikačným prostriedkom, znalosťou cudzích jazykov si rozširujeme obzory, získavame nové možnosti v oblasti tak pracovnej,ako aj v oblasti záujmov, napr. hudba, film, literatúra, cestovanie...

Mnohí sa začínajú  učiť cudzí jazyk až vtedy, keď ich k tomu donútia životné okolnosti – zamestnanie, cesta do zahraničia, dovolenka a pod.

Dnes vám predstavím kolegyňu, ktorá povzbudzuje žiakov našej školy k tomu, aby sa učili cudzí jazyk s radosťou, pre seba, v čase, keď sú vo veku, kedy sa učia najľahšie a keď majú na to v škole vytvorené podmienky.

Predstavujem vám Mgr. Adrianu Puchalovú.

Kedy a prečo ste sa začali venovať štúdiu cudzích jazykov vy?

Po ukončení umeleckej priemyslovky v Košiciach som sa ďalej chcela venovať umeniu a výtvarná výchova sa v tom čase dala študovať v kombinácii s ruským jazykom. Práve vďaka tomu som zistila, že ma viac bavia jazyky.

Ale začalo to vlastne oveľa skôr, keďže som chodila na ZŠ Kúpeľná v Prešove, čo bola škola s rozšíreným vyučovaním jazykov a tak som sa od 3. roč. učila ruský,  od 5. roč. nemecký a od 7. roč. ešte francúzsky jazyk. K angličtine som sa dostala vlastne až ako dospelá, keď som začala cestovať, a s nemčinou sa všade dohovoriť nedalo. Angličtinu som potrebovala a okrem toho sa mi aj páčila. Prihlásila som sa na kurz, nasledovala jazyková a následne vysoká škola, štátnice a v súčasnosti ju aj učím. Teraz uvažujem nad španielčinou.

 

Čo by si mali uvedomiť naši žiaci v tejto súvislosti?

Veľa ľudí začína so štúdiom cudzích jazykov z rôznych dôvodov, ale málokto vydrží. Jazyk sa nedá naliať do hlavy, chce to hodiny a hodiny práce. Ja som mala cieľ, chcela som niečo dosiahnuť a aj keď som si všetko musela platiť a mala som už aj rodinu, prácu, predsa som to nevzdala. Žiaci to majú zadarmo, majú čas, sviežu myseľ, môžu cestovať, pracovať i študovať v zahraničí, tak nech to využijú.

 

Mnoho ľudí má problém komunikovať v cudzom jazyku pre pocit hanby, že budú hovoriť s chybami, že pôsobíme trápne...

Aj ja mám veľmi často ten pocit, ale je to prirodzené, lebo komunikujeme v cudzom jazyku málo. No jediná možnosť ako sa toho pocitu zbaviť, je hovoriť, hoci aj s chybami.

Ak sa jazyk chcete naučiť, musíte si nájsť spôsob, ktorý vás baví – možnosti sú obrovské, počúvať piesne, pozerať filmy, počúvať podkasty, využívať rôzne interaktívne stránky, skypovať, chatovať, hľadať si priateľov v zahraničí... My v triede sme sa napríklad zapojili do projektov v rámci programu eTwinning.

 

Jednou z ciest k vzdelávaniu sa v cudzích jazykoch je napr. ERASMUS

Áno, tento nápad je skvelý, spájajú sa všetky európske štáty. Naša škola je zapojená do projektu „Somethingold, something new, somethingborrowed, somethingblue“, ale o tom by viac vedela porozprávať koordinátorka p. Adriána Lešigová.

My sme sa s kolegyňou Mariannou Joseph zúčastnili so štyrmi žiakmi prvej z aktivít tohto projektu v Grécku. Spoznali sme rôzne kultúry spôsobom, aký sa bežnému turistovi nepodarí. Najlepšia je na tom všetkom neformálnosť, deti sa dostali do rodín, s ktorými zdieľali každodenný život. Spoznali, že rodiny prežívajú rovnaké radosti i starosti ako my. Nadviazali nové priateľstvá.Zmotivovalo ich to natoľko, že chcú ísť na jazykové školy, aby mohli s novými priateľmi lepšie komunikovať.

 

Okrem štúdia jazykov čo patrí k vašim záľubám?

Okrem mojej rodiny a priateľov je u mňa na prvom mieste literatúra, neviem si predstaviť život bez kníh. Mojím obľúbeným autorom je TerryPratchett.

V mladosti som vyskúšala parašutizmus, teraz sa držím viac na zemi. S manželom radi cestujeme, baterky nám dobíja aj horská turistika a občas spoločenské tance.

Veľmi dôležitá je pre mňa harmónia a vyrovnanosť medzi prácou, rodinou a záľubami. Teda rada sa venujem iným, ale potrebujem aj čas pre seba.

 

Na záver poprosím odkaz pre našich žiakov, ako je už zvykom v našich rozhovoroch.

Som na ZŠ Matice slovenskej už sedemnásty školský rok a je pre mňa dôležitá spätná väzba od našich žiakov. Často sa vracajú za svojimi učiteľmi späť a potvrdzujú, že naša práca nie je zbytočná, aj keď to dokážu posúdiť a oceniť až neskôr s odstupom času.

Preto aj našim súčasným žiakom chcem povedať, aby vydržali, aj keď sa im momentálne zdá niečo príliš náročné, zbytočné....

Za rozhovor ďakujem, Mgr. Ingrid Lenzová

 

Základná škola Matice slovenskej 13, Prešov, školský rok 2018/2019