Portrét - prináša rozhovory s (ne)obyčajnými učiteľmi a talentovanými žiakmi našej školy. Predstavuje ich životné hodnoty a nevšedné záľuby.

Daniela Štefaniková

                                      

Máte radi školu?  Neviem, ako by ste mi odpovedali na túto otázku vy, no ja vám chcem dnes predstaviť niekoho, kto má na moju otázku jednoznačnú odpoveď- ÁNO. Svojou prácou nám všetkým  môže byť vzorom. Stará sa o to, aby v našej škole všetko fungovalo, aby sme mali čisto, poriadok a aby všetko bolo na svojom mieste, riadne označené. Skrátka, nič neunikne jej pozornému oku.

 

Aj keď má stále veľa práce, má pre nás vždy úsmev a pár slov pre krajší deň, nikdy neodmietne, ak prídeme so žiadosťou o pomoc.

Je to naša Danka.

 

Danka, od kedy pracuješ v tejto škole?

V ZŠ Matice slovenskej pracujem od septembra 1987 a od vtedy sa starám o údržbu a poriadok. Nie je mi ľahostajné ani okolie školy, aby sa tu všetci dobre cítili a radi chodili do školy.

Priemyselná škola, ktorú som absolvovala, sa mi stala užitočnou v tom, že si viem poradiť pri každej práci, ktorá sa v našej škole odo mňa vyžaduje. Od údržby, čo vyžaduje technické myslenie, až po prácu na počítači pri inventarizácii.

Kde si chodila na základnú školu?

Kde  inde? Na Maticu.Chodil tu aj môj syn. Je to pre mňa škola – srdcovka.

Povieš našim žiakom, ako to bolo vtedy?

Do školy som chodievala veľmi rada. Bola to veľká škola, v triede sme boli asi tridsiati a učili sme sa na dve zmeny. Aj keď nás bolo veľa, boli sme dobrý kolektív, vzťahy medzi žiakmi boli lepšie ako dnes, pomáhali sme si navzájom.

Učitelia boli prísni a my sme si nedovolili odvrávať a neplniť úlohy, počúvali sme ich na slovo, k čomu nás veľmi dôsledne viedli aj naši rodičia.

Najradšej som mala telesnú výchovu, reprezentovala som školu v basketbale a atletike.

Pamätáš si na nejaké vylomeniny, ktoré ste robili ako žiaci?

Ani nie. Nevystrájali sme, mali sme rešpekt a ani nebol čas. Cez prestávky sme sa učili.

Spomínam si, na dnes už vtipnú príhodu, aj keď vtedy mi nebolo do smiechu. Na zastupovanej hodine telesnej výchovy som na otázku učiteľa odpovedala, že budeme asi stavať na hlave, keď nemáme lopty. Takmer to bolo na dvojku zo správania, ale triedna ma zachránila. Dnes by museli mať všetci minimálne dvojky. Ja ani moji spolužiaci  sme sa už potom nikdy neopovážili takto ozvať k učiteľom.

Aké máš záľuby a ako tráviš voľný čas?

Čo je voľný čas? Nikdy sa nenudím, ako to často počúvam od detí. Rada lúštim krížovky, pozerám futbal, ale len anglickú ligu. Moja najväčšia láska na voľný čas je moja záhrada, kde pestujem úplne všetko, čo sa pestovať u nás dá. A tiež moja rodina.

Danka, čo by si odkázala našim žiakom?

Chcela by som im povedať, aby si neskracovali krásne detstvo predčasným dospelým správaním, lebo im to nepristane a škodí. Tiež, aby sa dobre učili a vážili si svojich učiteľov i rodičov, aby slušne komunikovali a aby prehodnotili hodnoty, ktoré uznávajú. A aby udržiavali v našej škole poriadok, lebo len tak sa tu budeme cítiť príjemne.

 

Pani Danke Štefanikovej prajeme veľa zdravia a veľa pozitívnej energie v práci aj v osobnom živote.

 

Za rozhovor ďakuje Mgr. Ingrid Lenzová

 

 

Základná škola Matice slovenskej 13, Prešov, školský rok 2017/2018