Alenka Segedyová

Portrét

Portrét - prináša rozhovory s (ne)obyčajnými učiteľmi a talentovanými žiakmi našej školy. Predstavuje ich životné hodnoty a nevšedné záľuby.            

Už 28 rokov sa stravníkom ŠJ ZŠ Matice slovenskej prihovára s úsmevom, dobre naladená a ochotná pomôcť, keď treba. So skromnosťou sebe vlastnou, nekonfliktnou povahou, pracovitosťou a priateľským vystupovaním je v kolektíve veľmi obľúbená.

Predstavíme vám našu pani Alenku Segedyovú, ktorá denne prispieva k dotváraniu mozaiky príjemnej atmosféry v našej škole. Všetci po dobre vykonanej práci radi prichádzame do školskej jedálne, kde nás okrem chutného obeda privíta úsmev pani Alenky.

„S deťmi som celý život, nielen doma, ale aj v zamestnaní a to sa mi páči najviac.

 

Ako ste začínali a o akej práci ste rozmýšľali?

   Bola som na materskej dovolenke. Mám dvoch synov a jednu dcéru. Keď som uvažovala nad tým, čo ďalej, rozhodla som sa, že keď nastúpim do práce, malo by to byť určite niečo, čo robím rada. Deti a práca v kuchyni ma napĺňali a tešili. Tak som sa definitívne rozhodla. Pomocná sila v kuchyni je to, čo chcem robiť.

V kuchyni pracujete už mnoho rokov. Zmenilo sa niečo za ten čas?

  Áno, prešlo už dlhých 28 rokov. Je to ťažká práca a časom som si ju celkom zamilovala. No dnes je to už naozaj ľahšie. Oproti minulosti máme v kuchyni viac techniky, ktorá nám uľahčuje prácu, riad je z ľahších materiálov, tak ani chrbtica a ruky už tak netrpia.

A čo sa týka jedál?

  V súčasnosti je strava podstatne rôznorodejšia. Varí sa viac druhov a aj nové jedlá. Dokonca aj na vzhľad sú jedlá pestrejšie, obsahujú viac zeleniny, ovocia, pribudli pestré šaláty a nápoje.

Doma vás baví práca v kuchyni aj po toľkých rokoch? Čo varíte najradšej doma?

  Úprimne? Teraz, keď mi deti dospeli, rada si od varenia oddýchnem. Varím rýchle jedlá, pri ktorých netreba dlho stáť – vyprážaný syr, špagety, minútky.

A čo robíte, keď nevaríte?

  Rada lúštim osemsmerovky,  pozerám TV, oddychujem. Občas si zájdem aj zacvičiť, aby sa uľavilo mojej unavenej chrbtici.

Vie vás pri práci niečo mimoriadne potešiť?

  Áno, keď prídu deti k okienku s úsmevom a najmä prázdnym tanierom, vtedy viem, že im chutilo a spokojnosť je obojstranná.

Čo odkážete našim deťom?

  Aby neplytvali jedlom, lebo sa za tým skrýva aj naša ťažká práca, peniaze ich rodičov. Aby skúšali aj nové jedlá, viac zeleniny, ovocia.

 

Za rozhovor ďakujem, Mgr. Ingrid Lenzová

Základná škola Matice slovenskej 13, Prešov, školský rok 2017/2018