Zamyslenie

Ďakujem

(Zamyslenie na dnešný deň)

Tak -  a je dodarčekované, dovarené, dopečené, dojedené (či prejedené).  Máme už Vianoce za sebou? A tak sme sa na ne tešili,  rátali sme dni, dláždili sme im cestičku dobrými skutkami, len aby prišli. Aj sneh sme im odpustili, ale ducha Vianoc sme očakávali naisto. Bol tu. Že  kde? Napríklad pri upratovaní, pri výzdobe bytu, v obchode, pri zdobení perníkov, pri príprave štedrej večere – veď sme sa chystali prijať návštevu najvzácnejšiu – pokoj, lásku a radosť. Vymetali nielen tam, kde hostia chodia, ale  – aj pod, za, nad,  medzi, vpredu aj vzadu. Veď sa patrí, aspoň raz v roku...

Zastavenie a stíšenie je aj čas  na obzretie sa za uplynulým rokom. Spíšeme si príjmy a výdaje, niekto dostal, iný stratil. Podčiarkneme a zrátame, poťažkáme hodnotu zisku. Získali sme nové vedomosti, nové skúsenosti, nové priateľstvá, nové tituly a zamestnanie, nové bývanie aj auto, nový vzťah... Nech to bolo čokoľvek,  posunulo nás to vpred. Celý ten požehnaný čas je o darčekoch – nielen o prijímaní, ale aj o dávaní. Nezabudnime aspoň na krátke  ďakujem za to, čo sa blyšťalo (za ponožky, papučky, šperk, voňavku, knihu, CDčko, ...) aj za to, čo sa cítilo (za radosť, nehu, slzičku, únavu, nespokojnosť, výčitky...).

Poďakujme za  prežité. A nech o rok prídu zas... Veď na sviatkoch je najkrajšie ich očakávanie.

Mgr. M. Krištofová