Vo víre mocenských záujmov

02.03.2017 09:03

Mesto si počas  svojej dlhej histórie zažilo mnohé nepokoje i vzbury. Po bitke pri Moháči(1526) oscilovalo medzi priazňou k Jánovi Zápoľskému a Ferdinandovi I. Habsburskému. Zotrvalo však napokon na strane Ferdinanda a ten sa mestu odmenil za vernosť prejavenú v ťažkých časoch  bohato. Daroval mu viacero majetkov  skonfiškovaných zemanom , ktorí boli verní Zápoľskému , oslobodil ho od poplatkov  a v roku 1537 nariadil preniesť významné právo skladu z Košíc do Prešova. V roku 1548 dokonca vylepšil starý mestský erb a o 10 rokov neskôr mu udelil úplne nový.

 

Od štyridsiatych rokov 16. storočia  sa krajina rozdelila na tri časti, a to kráľovské Uhorsko, Sedmohradsko a turecké územie. Keďže Prešov územne patril pod vládu Ferdinanda a rozsiahle územia Uhorska boli okupované Turkami, pre mesto to znamenalo podporu remesiel , vzrástol tiež  jeho politický a vojenský význam. Popri tradičných remeslách sa tu udomácnili nové odvetvia a tunajší obchodníci nadväzovali živé kontakty s habsburskými dŕžavami v nemeckých krajinách, Nizozemsku  a Taliansku. Vďaka kráľovským donáciám, nebývalému rozvoju obchodu i remesiel , zažíval Prešov od polovice 16. storočia najväčší rozkvet v celej svoje histórii. To sa odrazilo vo všetkých sférach mestského života , a preto sa pre toto obdobie používa pomenovanie  Eperiessinum florens- Kvitnúci Prešov .Niektorí ho nazývali aj Malá Viedeň či Malé Lipsko.

Nemalý podiel na všestrannom , hlavne kultúrnom rozvoji mesta  malo udomácnenie reformácie . V dôsledku úzkych kontaktov mešťanov s nemeckými krajinami sa myšlienky reformácie dostávali do mesta už zakrátko po vystúpení Martina Luthera vo Wittenbergu v roku 1517. Od roku 1531 do roku 1671 neexistovala v Prešove iná cirkev ako evanjelická augsburského vyznania. Prešov čoskoro získal vedúce postavenie  a dominoval  aj nad takými mestami ako boli Košice, Bardejov, Kežmarok, Levoča  a Sabinov, a tak sa porástol na politické a kultúrne centrum  evanjelikov. K tomuto úspechu sa pričinilo  aj miestne gymnázium, neskôr nazvané ako Kolégium hornouhorských protestantských stavov.

 

 Počas tridsaťročnej vojny ( 1618 – 1648 ) Prešov síce ostal bokom od hlavných udalostí, avšak len na krátky čas. V roku 1633 v ňom prebiehali zdĺhavé rokovania medzi zástupcami  cisára  Ferdinanda II. a sedmohradského kniežaťa Juraja I. Rákociho . Rozhovory sa skončili po niekoľkých mesiacoch rokovaní podpísaním tzv. prešovského mieru. Mier riešil majetkové záležitosti  Rákociovcov , sporné otázky oboch krajín a na niekoľko rokov oddialil vypuknutie nového protihabsburského  povstania.

Napriek udalostiam v prvej polovici 17. storočia si Prešov udržal charakter bohatého mesta s prosperujúcim obchodom, remeselnou výrobou i so silným politickým významom. 

 

Fotografie: internet

Lilly Girgošková, Mgr. Anna Kupská

                                                                                                                                  

Základná škola Matice slovenskej 13, Prešov, školský rok 2017/2018