Prešov - moje mesto, Znovuzrodenie ( 1711- 1848 )

10.05.2017 09:14

Znovuzrodenie ( 1711- 1848 )

Po ťažkom období, ktoré Prešov zažil  na konci 17. storočia, nastúpilo mesto na novú cestu rozvoja hospodárskeho života. Tak ako v predchádzajúcich rokoch aj teraz , hlavnú úlohu prebral obchod a remeselná výroba. Remeslo v 18. storočí poväčšine neprekročilo rámec cechovej organizácie.

Medzi najvýznamnejšie organizácie patrili obuvníci, kožušníci, debnári, krajčíri, stolári, mečiari,  povrazníci, kolesári, tokári, remenári, zámočníci, hodinári, puškári, klobučníci, gombičkári, farbiari, tkáči, kordovaníci a garbiari.

 

 

Okrem nich bol Prešov známy tkaním súkna a plátna a jeho farbením, ako už i tradičnou  výrobou pušného prachu a zvonolejárstvom. Zo vzácnejších odvetví v prvej tretine storočia to bola výroba papiera a neskôr organov. Na sklonku 18. storočia tu začali vznikať prvé manufaktúry, ktoré v nasledujúcich desaťročiach  pomaly vytláčali cechy z hlavných výrobných odvetví. Medzi prvými boli založené manufaktúry na fajansu a keramiku, neskôr na tkanie  vlnených látok. Veľký hospodársky význam mala v prvej polovici 19. storočia Burchardova octáreň.

Z obdobia napoleonských vojen a kontinentálnej blokády patrí Prešovu prvenstvo vo výrobe cukru z cukrovej repy . Dôležité  miesto v hospodárstve mali dva staré vodné mlyny a jeden tzv. suchý mlyn, ako aj teheľňa, stojace mimo zastavanej plochy. V tomto období bol Prešov významným strediskom obchodu , miestom konania týždenných trhov a viacerých jarmokov. Dôležitosť si v týchto časoch zachovala aj diaľkový obchod, ako aj poľnohospodárska výroba. Priamo vo svojom chotári mal Prešov asi 50 hektárov ornej pôdy, 25 hektárov lúk a lesy. Postupne sa podarilo získať aspoň sčasti vidiecke majetky, dediny a tokajské vinice, zálohované na sklonku 17. storočia. Zvlášť veľký význam pre mestskú pokladnicu mali v tomto období tokajské vinohrady. Víno z nich sa nielen predávalo v mestských vinohradoch, ale tiež predstavovalo dôležitý vývozný artikel.

Vďaka pokračujúce hospodárskemu rozvoju, ale aj pretrvávajúcemu mieru ( 1711- 1848) rástol počet obyvateľstva, a tak pred rokom 1848 žilo v Prešove 9000 ľudí. V Prešove v 18. storočí mali dominantné postavenie Slováci ( a to aj medzi majetnými občanmi), pričom Nemci poklesli na početne slabšiu menšinu a Maďari sa úplne vytratili.

V tomto období tu pôsobili osobnosti ako Ján Adam Reimnann (ako prvý v Európe očkoval proti pravým kiahňam), Gašpar Caspar ( autor prvej podrobnej mapy Prešova a Bardejova).

V architektúre kraľoval barokový sloh a medzi najkrajšie stavby patrí palác Klobušickov, Sirmaiov palác, Župný dom či Chrám sv. Jána Krstiteľa.

 

 

Foto:Internet

 

Lilly Girgošková, Mgr. Anna Kupská

Základná škola Matice slovenskej 13, Prešov, školský rok 2017/2018