Vstupný kapitál

 

V ďalšej časti návratov ku koreňom a dejinám ZŠ Matice slovenskej 13 prinášame sumár, s akými ľudskými a materiálnymi zdrojmi vyrážala škola na 50 rokov trvajúce putovanie.

 

Osadená do spišského travertínu

Matica bola tzv. pavilónovou školou. Dokopy boli štyri. V nich sa nachádzalo 24 učební, pričom odborné učebne utvorili samostatný pavilón. Všetky objekty školy boli spojené zastrešenými chodníkmi. Vo výstavbe ostávala ešte telocvičňa a časť s odbornými učebňami.

Perličkou bolo obloženie školských budov spišským travertínom. To, ako aj ostatné kamenárske práce v areáli zabezpečili Východoslovenské kameňolomy, národný podnik Spišské Vlachy.

 

Športový areál, ovocný sad  i ruže

Výstavba počítala so všestranne vybaveným športovým areálom. Jeho súčasťou mali byť: závodná dráha, ihriská na odbíjanú, basketbal, hádzanú, doskočište na skok ďaleký a vysoký, priestor pre vrhy guľou, vrh granátom a kriketovou loptičkou.

V objekte areálu boli vysadené ruže, ako aj ovocný sad s niekoľkými desiatkami ovocných stromov.

Prevádzku spustila plne plynofikovaná kuchyňa. Vedúcou jedálne bola Irena Smiková, vedúcou kuchárkou pani Karnyšová. Jedáleň ZDŠ Matice slovenskej sa zároveň stala cvičnou jedálňou a kuchyňou ONV – odboru školstva v Prešove.

 

Tri stovky závad

Kolaudácia odovzdaných častí školy prebehla 8. a 9. decembra 1969. Počas nej bolo zistených 292 závad, ktoré mali byť odstránené do 30. júla 1970. Vonkajšie úpravy na budovách mali byť dokončené do konca mája 1970. Neukončené časti areálu odborné učebne, telocvičňa, ihriská, terénne úpravy a oplotenie do 1. septembra 1970. Telovýchovný areál mal mať aj miestnosť na lekárske prehliadky. Škola v budove počítala aj so zdravotným strediskom so zubnou ambulanciou.

 

Časť vedenia školy dodala Odborárska

Prvým riaditeľom ZDŠ Matice slovenskej, ako sme už spomínali v úvode nášho rozprávania, sa stal Pavol Šimčík. Narodil sa v Ražňanoch pri Sabinove. Jeho manželka bola rovnako učiteľkou a spolu mali štyri deti. Pavol Šimčík učil v Blažovej doline a riaditeľoval v Hermanovciach. Neskôr bol vedúcim Odboru školstva a kultúry ONV v Sabinove, odkiaľ sa vrátil do Hermanoviec. Deti vzdelával aj na ZDŠ v Bajerove a Odborárskej škole, kde zastával funkciu zástupcu riaditeľa.

Zo školy na Odborárskej ulici prišiel na Maticu aj zástupca Pavla Šimčíka Matej Beňo. Druhým zástupcom riaditeľa bol Vasil Mikuľák, ktorý predtým učil na ZDŠ v Hrabkove.

 

Problém s technickou čatou

Záznamy dokladajú, že problém bol s nomináciou prvých upratovačiek, ako aj školníka. Školníkom – údržbárom sa stal napokon súdruh Ladislav Géci. V januári na Maticu prijali päť upratovačiek.

Prvou kronikárkou školy sa stala Viktória Čiernohorská, rodená Dobránska. Bola rodáčkou z neďalekých Kojatíc. Predtým učila v Drienove, na ZDŠ Plzenská a Československej armády, odkiaľ prešla na Maticu, keď so sebou vzala 24 žiakov. Manžel pani Čiernohorskej bol takisto učiteľom; spolu mali päť detí.

 

Pridané: 24.3.2020, Mgr. D. Guman

 

Matica bola prvá!

Na stránkach našej školy budeme na pokračovanie prinášať jej zaujímavý a dlhý príbeh. Dôvod? Od momentu jej vzniku a otvorenia prebehlo už dlhých 50 rokov a my si to práve v tomto období pripomíname.

Základná deväťročná škola na ulici Matice slovenskej 13 bola prvou školou tohto typu na husto obývanom Sídlisku III a prvá škola s jednosmennou prevádzkou v Prešove vôbec.

 

Deň D – 4. február 1970

Už jej otvorenie sprevádzalo viacero zaujímavostí a pozoruhodných okolností. Dnes si niečo povieme o momente, keď na jej pôdu vstúpili prví žiaci a zamestnanci.

Štvrtý február 1970 bol krásnym slnečným dňom, ktorý predznamenal príchod jari. V blízkosti novostavby sa začali schádzať ľudkovia. A to už od 8:00. Dnu však ešte nemohli, pretože hlavný vchod bol až do otvorenia slávnosti o 10:00 uzavretý červenou stuhou.

 

Odkiaľ boli žiaci?

Tú po svojom príhovore prestrihol predseda Mestského národného výboru v Prešove Emil Reinkraut. Slávnostného aktu otvorenia sa zúčastnilo viacero vyššie postavených súdruhov, zástupca stavebného dozoru a riaditelia základných deväťročných škôl, ktoré Matici dodali najviac prvých žiakov. Boli to ZDŠ Odborárska, Československej armády a ZDŠ Župčany. Svoje ratolesti prirodzene sprevádzali spokojní rodičia.

 

Prvým riaditeľom bol Pavol Šimčík

Neopakovateľná udalosť pokračovala v jedálni školy. Po štátnej hymne nasledoval príhovor prvého riaditeľa školy Pavla Šimčíka k žiakom a rodičom. Po ňom ďalšie dôležité informácie pridal jeho zástupca Matej Beňo. No a na koniec, ako v tej dobe bývalo zvykom, zaznela proletárska Pieseň práce. Žiaci sa potom rozišli do svojich domovov, zatiaľ čo slávnostní hostia ostali na krátke posedenie.

 

V druhom diele si priblížime, s akým vybavením a priestormi začala škola svoju existenciu a kto boli jej prví zamestnanci.

 

Pridané: 21.02.2020, Mgr. D. Guman

 

6. február 2020

 Ľubomír Hudačko BASKETBAL

Mal špeciálne prekvapenie: Legendárny basketbalový tréner v Prešove oslávil osemdesiatku

Osemdesiatka sa dá osláviť rôzne. Bývalého telocvikára a dlhoročného trénera prešovských basketbalistiek Vladimíra Daňa v Prešove tajne prekvapili.

Ilustračný obrázok k článku Mal špeciálne prekvapenie: Legendárny basketbalový tréner v Prešove oslávil osemdesiatku

 23
Galéria 

Trénera prešovských basketbalistiek Vladimíra Daňa tajne čakalo množstvo bývalých hráčok. Viaceré z nich sa zlatými písmenami zapísali do histórie slovenského basketbalu.

Pred trénerom sa ukryli

Podujatie, spojené s oslavami 50-teho výročia otvorenia ZŠ Matice slovenskej v Prešove, zorganizovali bývalé hráčky Jaroslava Dugas Rubická a Vladimíra Houdeková v spolupráci so školu Matice slovenskej na čele s riaditeľkou Renátou Rodákovou.

 

Na slávnostný večer bol pozvaný čerstvý 80-tnik Vlado Daňo. Prekvapko sa podarilo: v telocvični ZŠ-ky naňho čakali desiatky bývalých hráčok. „To mi ani vo sne nenapadlo. Klobúk dolu, že sa dali všetky dokopy. Sú to spomienky, na ktoré sa nedá zabudnúť,“ povedal oslávenec.

Mnohé z „jeho“ dievčat sa neskôr uplatnili v našich popredných družstvách, či v slovenskej reprezentácii a zaznamenali skvelé kariéry.

Rukami obľúbeného trénera prešli Anka Jurčenková, Erika Dobrovičová, Eva Mačeková a mnohé ďalšie.

Každá chcela byť pri tom

„Pani riaditeľka Rodáková ma oslovila s nápadom, aby si dievčatá na 80-ku pána Daňa prišli zahrať zápas. Ja som to posunula Vladke Štefančíkovej Houdekovej, ktorá je jeho odchovankyňa a ktorá dievčatá zvolávala. Potom sa to rozbehlo ako lavína."

"Každá chcela byť pri jeho významnom výročí, vidieť ho, dať mu pusu a niečo popriať,“ opísala vznik myšlienky jedna z organizátoriek prekvapenia Jarka Dugas Rubická, ktorá bola v Prahe spoluhráčkou neskôr známej trénerky Natálie Hejkovej.

„Tieto dievčatá sú basketbalistky telom a dušou. V závere trošku chýbala kondícia, ale je úžasné, že si v tomto veku môžu ešte zahrať. Vladovi to dalo ďalšiu energiu. Prichádzal sem ubolený, ale ako zobral loptu do ruky a zapískal na píšťalke, bol to celkom iný človek."

"Túto školu vidím ako takého lídra ZŠ-iek v Prešove. Napreduje, robia sa tu akcie. Prajem jej, aby si pani riaditeľku, ktorá je veľmi ústretová, chránili a aby takto pracovali ďalej,“ zaželala k 50-ke.

Padali aj trojky

Čerešničkou na pomyselnej torte bol zápas medzi bývalými profíčkami – basketbalistkami. Loptu do hry vhodil samotný oslávenec. Napriek tomu, že dievčatá dnes hrávajú už len amatérsky, viaceré zmenili mená a založili rodiny, na tempe hry to badať nebolo.

Dve čisté trojky v krátkom čase zaznamenala Andrea Bérešová, ktorá svoju kariéru končila v košickej Lokomotíve. Po zápase bol čas na nahliadnutie do kroniky školy a spomienky.

„Vidieť po takom dlhom čase trénera, to bola nostalgia. Mňa objavil na Sekčove, kde robil výber medzi 340-timi žiačkami. Štyri roky sme tu mali úžasnú triednu pani Daňovú, mám na to veľmi pekné spomienky."

"A škole by som určite popriala strašne veľa dobrých a spokojných žiakov, ako sme boli my. Na našu „alma mater“ spomíname radi a s láskou,“ vyznala A. Bérešová.

Bola ich druhou mamou

Ďalším objavom Vlada Daňa bola jedna z organizátoriek akcie Vladka Štefančíková Houdeková. Na základnú školu má krásne rovnako spomienky.

„Pán Daňo so svojou manželkou mali ohromnú energiu. Pani Daňová nám bola druhou mamou. Chodila s nami na každý zápas. Naučila nás správať sa ako dámy, ako máme pozdraviť, ako sa máme obliecť. Pán Daňo bol zas tréner, ktorý z nás chcel na ihrisku dostať to najlepšie."

"Sme partia, ktorá hráva dodnes, dokonca sme sa prihlásili na majstrovstvá Európy veteránok na Balatone. Škole prajem takého istého trénera, ako sme mali my. Človeka, ktorý basketbalu dával všetko: srdce, hlavu, život. To dnes podľa mňa športu chýba.“

Oslavy nekončia

„Vedeli sme, že pán Daňo má 80 a škola 50. Otázka znela: Dáme stretko? Dáme! povedala riaditeľka ZŠ Matice slovenskej Renáta Rodáková. „Toto je len časť dievčat, ktoré tu hrávali!“ upozornila s tým, že Prešov má mnoho reprezentantov, na ktorých sa trochu zabúda.

Matica plánuje v začatých oslavách päťdesiatky pokračovať. „Veľká akcia bude v júni v PKO, a potom v škole, kde pozývame pamätníkov od 50 rokov hore. Uvidíme, či sa podarí stretnutie tried alebo ročníkov. Samozrejme, bude aj guľáš párty,“ prezradila riaditeľka.

Na záver pridala dôležitý postreh k exhibičnému zápasu. „Zápas vnímam veľmi pozitívne. Získala som pri ňom presvedčenie, že to môžem hrať aj ja (smiech).“

ZDROJ:https://presov.dnes24.sk/mal-specialne-prekvapenie-legendarny-basketbalovy-trener-v-presove-oslavil-osemdesiatku-352865

 

SLOVENSKO ŠPORT VÝBER SPRÁV

Legendárneho kouča čakalo na Matici prekvapko

Osemdesiatka sa dá osláviť rôzne. Bývalého telocvikára a dlhoročného trénera
prešovských basketbalistiek Vladimíra Daňa tajne čakalo množstvo bývalých hráčok.
Viaceré z nich sa zlatými písmenami zapísali do histórie slovenského basketbalu.

Pred trénerom sa ukryli v telocvični

Podujatie, spojené s oslavami 50-teho výročia otvorenia ZŠ Matice slovenskej v Prešove,
zorganizovali bývalé hráčky Jaroslava Dugas Rubická a Vladimíra Houdeková v spolupráci so
školu Matice slovenskej na čele s riaditeľkou Renátou Rodákovou. Na slávnostný večer bol
pozvaný čerstvý 80-tnik Vlado Daňo. Prekvapko sa podarilo: v telocvični ZŠ-ky naňho
potichučky čakali desiatky bývalých hráčok. „To mi ani vo sne nenapadlo. Klobúk dolu, že sa
dali všetky dokopy. Sú to spomienky, na ktoré sa nedá zabudnúť,“ povedal oslávenec. Mnohé
z „jeho“ dievčat sa neskôr uplatnili v našich popredných družstvách, či v slovenskej
reprezentácii a zaznamenali skvelé kariéry. Rukami obľúbeného trénera prešli Anka
Jurčenková, Erika Dobrovičová, Eva Mačeková a mnohé ďalšie. Ku gratulantom sa pripojili
štátny tajomník ministerstva školstva Peter Krajňák, vedúci odboru školstva, kultúry a
cestovného ruchu Igor Hodžia, viceprimátor mesta Pavol Neupauer a odborná referentka Jitka
Semivanová.

Každá chcela byť pri tom

„Pani riaditeľka Rodáková ma oslovila s nápadom, aby si dievčatá na 80-ku pána Daňa prišli
zahrať zápas. Ja som to posunula Vladke Štefančíkovej Houdekovej, ktorá je jeho
odchovankyňa a ktorá dievčatá zvolávala. Potom sa to rozbehlo ako lavína. Každá chcela byť
pri jeho významnom výročí, vidieť ho, dať mu pusu a niečo popriať,“ opísala vznik myšlienky
jedna z organizátoriek prekvapenia Jarka Dugas Rubická, ktorá bola v Prahe spoluhráčkou
neskôr známej trénerky Natálie Hejkovej. „Tieto dievčatá sú basketbalistky telom a dušou.
V závere trošku chýbala kondícia, ale je úžasné, že si v tomto veku môžu ešte zahrať. Vladovi
to dalo ďalšiu energiu. Prichádzal sem ubolený, ale ako zobral loptu do ruky a zapískal na
píšťalke, bol to celkom in človek.“

Padali aj trojky

Čerešničkou na pomyselnej torte bol zápas medzi bývalými profíčkami – basketbalistkami.
Loptu do hry vhodil samotný oslávenec. Napriek tomu, že dievčatá dnes hrávajú už len
amatérsky, viaceré zmenili mená a založili rodiny, na tempe hry to badať nebolo. Dve čisté
trojky v krátkom čase zaznamenala Andrea Bérešová, ktorá svoju kariéru končila v košickej
Lokomotíve. Po zápase bol čas na nahliadnutie do kroniky školy a spomienky. „Vidieť po

takom dlhom čase trénera, to bola nostalgia. Mňa objavil na Sekčove, kde robil výber medzi
340-timi žiačkami. Štyri roky sme tu mali úžasnú triednu pani Daňovú, mám na to veľmi
pekné spomienky. Škole by som určite popriala strašne veľa dobrých a spokojných žiakov,
ako sme boli my. Na našu „alma mater“ spomíname radi a s láskou,“ vyznala A. Bérešová.

 

Bola našou druhou mamou, učila nás byť dámami

Ďalším objavom Vlada Daňa bola jedna z organizátoriek akcie Vladka Štefančíková
Houdeková. Na základnú školu má rovnako krásne spomienky. „Pán Daňo so svojou
manželkou mali ohromnú energiu. Pani Daňová nám bola druhou mamou. Chodila s nami na
každý zápas. Naučila nás správať sa ako dámy, ako máme pozdraviť, ako sa máme obliecť.
Pán Daňo bol zas tréner, ktorý z nás chcel na ihrisku dostať to najlepšie. Sme partia, ktorá
hráva dodnes, dokonca sme sa prihlásili na majstrovstvá Európy veteránok na Balatone.
Škole prajem takého istého trénera, ako sme mali my. Človeka, ktorý basketbalu dával
všetko: srdce, hlavu, život. To dnes podľa mňa športu chýba.“

Show must go on alebo Oslavy nekončia!

„Vedeli sme, že pán Daňo má 80 a škola 50. Otázka znela: Dáme stretko? Dáme!“ povedala
riaditeľka ZŠ Matice slovenskej Renáta Rodáková. „Toto je len časť dievčat, ktoré tu hrávali!“
upozornila. „Prešov má mnoho reprezentantov, na ktorých sa trochu zabúda.“ Matica
plánuje v začatých oslavách päťdesiatky pokračovať. „Veľká akcia bude v júni v PKO, a potom
jedna sobota v škole, kde pozývame pamätníkov od 50 rokov hore. Uvidíme, či sa podarí
stretnutie tried alebo ročníkov. Samozrejme, bude aj guľáš párty,“ prezradila pani riaditeľka.
Na záver pridala dôležitý postreh k exhibičnému zápasu. „Zápas vnímam veľmi pozitívne.
Získala som pri ňom presvedčenie, že to môžem hrať aj ja (smiech).“

SLOVENSKO ŠPORT VÝBER SPRÁV

Legendárneho kouča čakalo na Matici prekvapko

Osemdesiatka sa dá osláviť rôzne. Bývalého telocvikára a dlhoročného trénera
prešovských basketbalistiek Vladimíra Daňa tajne čakalo množstvo bývalých hráčok.
Viaceré z nich sa zlatými písmenami zapísali do histórie slovenského basketbalu.

Pred trénerom sa ukryli v telocvični

Podujatie, spojené s oslavami 50-teho výročia otvorenia ZŠ Matice slovenskej v Prešove, zorganizovali bývalé hráčky Jaroslava Dugas Rubická a Vladimíra Houdeková v spolupráci so školu Matice slovenskej na čele s riaditeľkou Renátou Rodákovou. Na slávnostný večer bol pozvaný čerstvý 80-tnik Vlado Daňo. Prekvapko sa podarilo: v telocvični ZŠ-ky naňho potichučky čakali desiatky bývalých hráčok. „To mi ani vo sne nenapadlo. Klobúk dolu, že sa dali všetky dokopy. Sú to spomienky, na ktoré sa nedá zabudnúť,“ povedal oslávenec. Mnohé z „jeho“ dievčat sa neskôr uplatnili v našich popredných družstvách, či v slovenskej reprezentácii a zaznamenali skvelé kariéry. Rukami obľúbeného trénera prešli Anka Jurčenková, Erika Dobrovičová, Eva Mačeková a mnohé ďalšie. Ku gratulantom sa pripojili
štátny tajomník ministerstva školstva Peter Krajňák, vedúci odboru školstva, kultúry a
cestovného ruchu Igor Hodžia, viceprimátor mesta Pavol Neupauer a odborná referentka Jitka Semivanová.

Každá chcela byť pri tom

„Pani riaditeľka Rodáková ma oslovila s nápadom, aby si dievčatá na 80-ku pána Daňa prišli zahrať zápas. Ja som to posunula Vladke Štefančíkovej Houdekovej, ktorá je jeho odchovankyňa a ktorá dievčatá zvolávala. Potom sa to rozbehlo ako lavína. Každá chcela byť pri jeho významnom výročí, vidieť ho, dať mu pusu a niečo popriať,“ opísala vznik myšlienky jedna z organizátoriek prekvapenia Jarka Dugas Rubická, ktorá bola v Prahe spoluhráčkou neskôr známej trénerky Natálie Hejkovej. „Tieto dievčatá sú basketbalistky telom a dušou. V závere trošku chýbala kondícia, ale je úžasné, že si v tomto veku môžu ešte zahrať. Vladovi to dalo ďalšiu energiu. Prichádzal sem ubolený, ale ako zobral loptu do ruky a zapískal na píšťalke, bol to celkom in človek.“

Padali aj trojky

Čerešničkou na pomyselnej torte bol zápas medzi bývalými profíčkami –  basketbalistkami. Loptu do hry vhodil samotný oslávenec. Napriek tomu, že dievčatá dnes hrávajú už len amatérsky, viaceré zmenili mená a založili rodiny, na tempe hry to badať nebolo. Dve čisté trojky v krátkom čase zaznamenala Andrea Bérešová, ktorá svoju kariéru končila v košickej Lokomotíve. Po zápase bol čas na nahliadnutie do kroniky školy a spomienky. „Vidieť po takom dlhom čase trénera, to bola nostalgia. Mňa objavil na Sekčove, kde robil výber medzi 340-timi žiačkami. Štyri roky sme tu mali úžasnú triednu pani Daňovú, mám na to veľmi pekné spomienky. Škole by som určite popriala strašne veľa dobrých a spokojných žiakov, ako sme boli my. Na našu „alma mater“ spomíname radi a s láskou,“ vyznala A. Bérešová. 

Bola našou druhou mamou, učila nás byť dámami

Ďalším objavom Vlada Daňa bola jedna z organizátoriek akcie Vladka Štefančíková Houdeková. Na základnú školu má rovnako krásne spomienky. „Pán Daňo so svojou
manželkou mali ohromnú energiu. Pani Daňová nám bola druhou mamou. Chodila s nami na každý zápas. Naučila nás správať sa ako dámy, ako máme pozdraviť, ako sa máme obliecť. Pán Daňo bol zas tréner, ktorý z nás chcel na ihrisku dostať to najlepšie. Sme partia, ktorá hráva dodnes, dokonca sme sa prihlásili na majstrovstvá Európy veteránok na Balatone.
Škole prajem takého istého trénera, ako sme mali my. Človeka, ktorý basketbalu dával všetko: srdce, hlavu, život. To dnes podľa mňa športu chýba.“

Show must go on alebo Oslavy nekončia!

„Vedeli sme, že pán Daňo má 80 a škola 50. Otázka znela: Dáme stretko? Dáme!“ povedala riaditeľka ZŠ Matice slovenskej Renáta Rodáková. „Toto je len časť dievčat, ktoré tu hrávali!“ upozornila. „Prešov má mnoho reprezentantov, na ktorých sa trochu zabúda.“ Matica plánuje v začatých oslavách päťdesiatky pokračovať. „Veľká akcia bude v júni v PKO, a potom jedna sobota v škole, kde pozývame pamätníkov od 50 rokov hore. Uvidíme, či sa podarí stretnutie tried alebo ročníkov. Samozrejme, bude aj guľáš párty,“ prezradila pani riaditeľka.
Na záver pridala dôležitý postreh k exhibičnému zápasu. „Zápas vnímam veľmi pozitívne. Získala som pri ňom presvedčenie, že to môžem hrať aj ja (smiech).“

 

ZDROJ:  https://www.hlavnydennik.sk/2020/02/06/legendarneho-kouca-cakalo-na-matici-prekvapko/

 

Základná škola Matice slovenskej oslavuje 50-tku basketbalomVytlačiť
 

Základná škola Matice slovenskej oslávila polstoročnicu príjemným spomienkovým stretnutím. Výročie školy bolo totiž spojené s oslavou životného jubilea basketbalového trénera Vladimíra Daňa.

Základná škola Matice slovenskej oslávila 50-tkuZákladná škola Matice slovenskej je dodnes známa ako basketbalová škola, ktorá je úzko spojená s trénerom Vladimírom Daňom a s basketbalom. Škola vychovala množstvo reprezentantiek ČSSR aj SR v basketbale.

V týchto dňoch si tak škola pripomenula dve významné výročia.

Okrem oslavy 50. výročia založenia si bývalé žiačky školy - basketbalistky - pripravili pre svojho trénera krásne prekvapenie - oslavu jeho 80-tych narodenín. Súčasťou bol aj basketbalový zápas.

Základná škola Matice slovenskej oslávila 50-tkuTrénerovi Vladimírovi Daňovi aj samotnej škole počas osláv zablahoželal viceprimátor mesta Prešov Pavol Neupauer, poslanec MsZ mesta Prešov Peter Krajňák a vedúci Odboru školstva, kultúry a cestovného ruchu MsÚ Igor Hodžia.

Tréner Vladimír Daňo sa zaslúžil o mnohé úspechy svojich žiačok z ŠŠK MS Prešov, ale aj tých, ktoré sa basketbalu aktívne venovali po skončení školy.

Basketbalistke Eve Antalecovej-Mačekovej, prešovskej rodáčke, sa sen o účasti na olympijských hrách splnil v roku 1992.

Slovenská basketbalistka Anna Jurčenková, tiež rodáčka z Prešova, sa zúčastnila na piatich európskych šampionátoch v rokoch 2009, 2011, 2013, 2015 a 2017.

Základná škola Matice slovenskej oslávila 50-tkuMedzi úspešné prešovské baskebalistky patrí aj Erika Dobrovičová, niekdajšia reprezentantka Československa a Slovenskej republiky. Zahrala si na olympijských turnajoch v Soule a v Barcelone, štyrikrát sa zúčastnila svetového šampionátu. V roku 1989 získala na majstrovskách Európy v Bulharsku striebro.

Spomienky na skvelé basketbalové úspechy a oslavy ZŠ Matice slovenskej sa však nekončia.

Oficiálne oslavy školy a program sa uskutočnia 25. júna 2020 v PKO Prešov.


 

Predvečer 50. výročia založenia Základnej školy Matice slovenskej 13 v Prešove

V predvečer  50. výročia založenia našej ZŠ sa zbehli vzácne udalosti, stretli sa okolnosti, veci a ľudia... prešli roky hodné  obdivu aj chvály... sme naladení na jednu vlnovú dĺžku, spomíname...

Je absolútnym šťastím pracovať, tvoriť, organizovať všetko, čo človeka baví. Určite by o tom vedel mnoho a pútavo hovoriť muž, ktorý zasvätil svoj plodný život športu.              

Naša základná škola vo svojich pionierskych časoch, vtedy pred 50-timi rokmi,  bola všeobecne známa ako liaheň mladých basketbalistiek, nádejných reprezentantiek, mala na to vedením školy a mesta vytvorené optimálne  personálne i moderné priestorové podmienky. Tmelom a hnacím motorom tohto rýchleho športu bol najobľúbenejší tréner všetkých žiačok pán Vladimír Daňo.  Práve s ním a pod jeho trénerskou taktovkou vystupovali žiačky základnej školy na stupienky  víťazov, stali sa dokonca  majsterkami Československa aj  Európy. Krásne dievčatá z Matice  a ich tréner,  aká sila jednotnosti a cieľavedomosti!

Napĺňa nás neskutočný pocit hrdosti, že tieto osobnosti sme mohli privítať, ich iskrenie a charizma sa na nás prenášala, vnímali sme ich radosť, vyžarovala z nich ohromná pokora ale i životaschopnosť. Nepovedali ešte  posledné slovo vo svojom obľúbenom športe. Práve v tento deň si zahrali spomienkový zápas, ktorý odpískal jubilant pán  Vladimír Daňo. Pre našu školu to bola neskutočná česť znovu im otvoriť bránu, srdcia i telocvičňu- novú,  atraktívnu, voňavú, ... jej palubovka takýto originálny krst ani nečakala.    

Dovoľujeme  si  ešte využiť  túto slávnostnú chvíľu  a blahoželáme jubilantovi Vladimírovi Daňovi  k 80. narodeninám slovami obdivu a úcty, želáme mu v mene našom i v mene jeho bývalých zverenkýň  dobré zdravie, pružné telo, duševnú pohodu a sviežosť mysle. Vitálna energia nech je pridanou hodnotou všetkých želaní. Živió...

Pridané: 03.02.2020, Mgr. M. Režnická

 

 

Predvečer 50. výročia založenia školy

Základná škola Matice slovenskej 13, Prešov, školský rok 2019/2020