Máj, máj, máj

Májové  láskyplné zamyslenie


Láska, láska materská prvá , zo všetkých lások
najdlhšie trvá. Láska, láska hory prenáša,

to povedala i baba naša. (Drišľak)

 

Mesiac máj sa považuje za čas lásky. Láska je mocná čarodejka - a bozkom sa jej moc znásobuje. Bozk je jedným z prejavov náklonnosti a vznikol v starovekom Grécku. Známe sú aj Eskimácke obtretie si nosov alebo zvyk Polynézanov, kde si zaľúbenci navzájom vytrhávajú mihalnice alebo obočie.

Nepremeškajte prvomájový bozk pod čerešňou

Bozk patrí neodmysliteľne k nášmu životu. Definícia v Mayerovej encyklopédii znie: „Bozk je dotyk dvoch osôb alebo dotyk človeka a nejakého predmetu ústami.“  Stará múdrosť hovorí, že ak chce mať žena dostatok lásky po celý rok, musí ju v prvý májový deň pobozkať muž pod rozkvitnutou čerešňou. Bozk k máju a láske neodmysliteľne patrí, bozk je rečou lásky, najdrahším putom. Existuje veľa spôsobov, akým sa ľudia bozkávajú: nežný bozk na pery, priateľské bozkávanie na tvár, vášnivý bozk. Prečo bozk pod čerešňou?  Starým zvykom bolo zasadiť strom, najčastejšie práve čerešňu, pri narodení dcéry. Kvety čerešne symbolizujú ženskú krásu a nehu.

Postavte máj

Máje boli známe už v antike. Staroveké národy dávali pred 1. májom na domy a hospodárske budovy stromčeky -  smrekový, jedľový alebo brezový na ochranu pred zlými duchmi a chorobami, v slovanskej kultúre sa máje stavali z dôvodu hojnosti a dostatku plodov a krmiva. Z toho sa vyvinula tradícia stavania májov  pred domy, v ktorých bolo dievča súce na vydaj. Mládenci s muzikou šli do každého domu, pred ktorým stal máj a v tanci vykrútili dievča i všetky ženy v dome. Tanečnice ponúkali pálenkou a vyberali peniaze za máj.

Sadíme my máje

Sadíme my máje, čo nám dajú za ne?

Pálenky červenej do krbky zelenej.

[:Máj, máj, máj, zelený pod oblôčkom sadený.:]

 

Lásku  - radosť i smútok a sklamanie vyjadrovali básnici a spisovatelia aj v literatúre.

Prvým básnikom v slovenskej literatúre, ktorý ospieval ľúbostný cit k žene bol Ján Kollár v  lyricko-epickej skladbe Slávy dcera.
Najkrajšou slovenskou romantickou básnickou skladbou o láske je Marína od Andreja Sládkoviča.

Láska sa nevyhla ani Ľudovítovi Štúrovi , ktorý venoval na rozlúčku báseň  Rozžehnání svojej študentskej láske Márii Pospíšilovej.
Pavol Országh-Hviezdoslav v Hájnikovej žene vykreslil obraz šťastia  i tragédiu manželov Čajkovcov .
Jozef Gregor-Tajovský v hrách Ženský zákon a Statky-zmätky poukázal na to, ako na dedine často víťazia nad čistým ľúbostným citom majetkové záujmy.
 Ján Smrek oslavuje život, ženy, lásku, priateľstvo, mladosť a všetko, čo robí život krajším v básnickej skladbe Básnik a žena.
 Margita Figuli v novele Tri gaštanové kone zobrazovala lásku ako ľúbostnú drámu.
 V dramatickej tvorbe Ivana Stodolu, v dráme Bačova žena,  nájdeme príklad zvláštnej lásky Evy Muranicovej k dvom mužom.

S tragickou láskou Igora a židovského dievčaťa Evy sa stretávame v románe Rudolfa Jašíka Námestie sv. Alžbety. Ich láska sa nenaplní, zasiahne do nej vojna.
 Láska žila s ľuďmi a  menila sa s dobou, v ktorej sa zrodila, tá doba bola raz viac, inokedy menej priaznivá   k prejavom najkrajšieho ľudského citu.


HYMNUS  NA LÁSKU

 "Láska je trpezlivá, láska je dobrotivá, nezávidí, nevypína sa, nevystatuje sa, nie je nehanebná, nie je sebecká, nerozčuľuje sa, nemyslí na zlé, neteší sa z neprávosti, ale raduje sa z pravdy. Všetko znáša, všetko verí, všetko dúfa, všetko vydrží.

A tak teraz ostáva viera, nádej, láska, tieto tri, no najväčšia z nich je láska."  

 

1 Kor 13, 1-13

 

Pripravila: Mgr. Mária Krištofová

Základná škola Matice slovenskej 13, Prešov, školský rok 2017/2018