RNDr. Marián Širý

Portrét

Portrét - prináša rozhovory s (ne)obyčajnými učiteľmi a talentovanými žiakmi našej školy. Predstavuje ich životné hodnoty a nevšedné záľuby.

 

„Všetko sa dá zvládnuť s úsmevom“

„Čo nechceš, aby robili tebe, nerob ani ty iným.“

„ V každej situácii ostať človekom.“

 

                       Tri vety, ktorými sa v živote riadi a súčasne vystihujú osobnosť nášho kolegu, ktorého vám chcem dnes predstaviť- RNDr. Marián Širý.

 

Pán učiteľ, hovorí sa, že ľudia, ktorí učia prírodovedné predmety, sú vážni a „suchári“, ale vás poznáme ako veľmi pozitívneho človeka.

                        Asi záleží od človeka, aký má postoj k životu a situáciám, ktoré sa vyskytnú. Tak, ako u každého, aj v mojom živote prišli ťažšie chvíle, nielen tie príjemné.

Podľa mňa, je jedno, v akej  oblasti pôsobíme. Ako som už spomenul, je to na každom z nás.

Navyše, mňa chémia baví. Rád skúmam veci do hĺbky, nie povrchne a chémia umožňuje vidieť do vnútra, vidím prvky, reakcie, má to určitý poriadok a to ma fascinuje.

 

Z pohľadu mnohých je to ťažký predmet. Chcú sa ju žiaci učiť?

                       Dnes si žiaci chcú mnoho vecí zľahčovať, nechce sa im vytrvalo pracovať. Chémia je veda, ktorá si vyžaduje trpezlivosť, dôslednosť. Zobrať pero a skúšať. Musia rozumieť princípu, ale potom objavia krásu . Všetko so všetkým súvisí, potrebujú mať široký prehľad v prírodných vedách. Určite, kto plánuje študovať napr. „medecínu“, bez chémie sa nezaobíde.

 

Prečo ste začali študovať chémiu vy?

                     Ako to už býva. Mal som veľmi dobrú učiteľku chémie, ktorá ma dokázala nadchnúť pre túto vedu.

Aké sú vaše voľnočasové aktivity a kde zvyknete dopĺňať energiu, keďže vieme, že práca učiteľa je v dnešnej dobe veľmi náročná?

                       Rodina je pre mňa to prvé a najdôležitejšie, čomu venujem najviac času a energie a zároveň, kde dokážem spätne najviac energie načerpať. Mám troch synov a domáce zázemie, ktoré dáva môjmu životu zmysel.

Tiež rád chodím do prírody, kde si občas vychutnávam ticho a venujem sa sám sebe. Myslím, že to občas potrebuje každý učiteľ.

Rád prijímam výzvy, keď mi niekto povie, že to nezvládnem, tak ja to určite skúsim.

Ale prečítam si aj dobrú knihu, alebo pozriem film.

Ako si spomínate na svoje školské časy?

                     Mal som šťastie na spolužiakov i učiteľov. V základnej i strednej chemickej škole. Boli prísni, ale spravodliví, najmä v ZŠ.

Pani učiteľka nikdy nerobila rozdiely medzi mnou a inými žiakmi. Chválila i trestala rovnako všetkých, povinnosti sme si museli plniť rovnako.

                      Dnes vidím, že rodičia i deti často vyžadujú až neprimerané úľavy, čo sa im podľa mňa, vráti neúspechom. Nenaučia sa popasovať sa s prekážkami, ťažkosťami.

                     Na vysokej škole to už bolo iné. Boli sme výborná partia a učitelia k nám už pristupovali ako ku kolegom.

A ako sa cítite v našom kolektíve?

                     V tomto kolektíve sa snúbi mladý duch so zrelými skúsenosťami. Cítim sa tu veľmi dobre, je to kolektív, ktorý vie podržať, posúva ďalej a dvíha „hore.“

Čo odkážete našim žiakom?

                      Je ťažká doba, preto netreba hľadať prílišné úľavy, aj keď je to momentálne pohodlnejšie. Treba skúšať, prijímať výzvy a nevzdávať sa bez boja. Život sa s nimi nebude maznať a sami sa predurčia na neúspech.

 

                               Ďakujem za rozhovor, Mgr. Ingrid Lenzová

Základná škola Matice slovenskej 13, Prešov, školský rok 2017/2018