Mgr. Blanka Vasková

učiteľka I. stupňa, režisérka a koordinátorka celoškolských akadémií

                              

V našej škole  je ešte len krátko, ale práca s deťmi ju viditeľne baví a napĺňa aj všetok voľný čas. Je to naša mamaučka, veď tu má aj svoje tri deti. Poznáme ju nielen ako vždy usmiatu p. učiteľku, ale aj ako „dušu“ našich školských akadémií .

  • Počas svojej praxe pracovala ako:

V Nemecku,Belgicku, Holandsku a vo Švajčiarsku som pracovala ako au-pair a len som sa utvrdila v tom, že povolanie, pre ktoré som sa rozhodla bolo naozaj to, čo ma teší. Tiež som mala možnosť nakuknúť aj do škôl a vidieť prácu učiteľov v zahraničí,čo ma veľmi inšpirovalo. S deťmi o ktoré som sa starala som chodievala do materských centier, kde sme veľa spievali a hrali sa rôzne hry, dramatizovali sme rozprávky a to mi ostalo.Po návrate domov, som sa venovala detičkám so sluchovým postihom v Levoči. A začalo sa veľké tvorenie na hodinách dramatickej výchovy.  

  • Čo ju  poteší/ nepoteší v každodennej práci:

Spokojnosť detičiek, ich úsmev na tvári. A preto tvorme, vymýšľajme a hrajme sa s deťmi. V triedach ale i doma sa s deťmi presúvajme do ,,Zázračnej krajiny". Tvorivá dramatika má nezastupiteľné miesto v živote detí, hlavne tých mladších a tiež v motiváciách, ktoré sú každodennou súčasťou mojich vyučovacích hodín. Premena učiteľa na rôzne čudo, zmena hlasu, hudba, milé slovo,či iný trik dokáže v deťoch vzbudiť obrovské nadšenie a potom aj chuť dozvedieť sa viac. Dokonca atmosféra v triede je uvoľnená, a poslušnosť žiakov zaručená. Nič ma neteší viac ako detská spokojná dušička a spokojnosť rodičov, že o ich dieťa je výborne postarané.  

  • Nevšedné záľuby:

Mojou najväčšou záľubou sú moje krásne tri dcéry a pán kráľ ,ktorým je samozrejme môj manžel a potom  práca v záhradke.

Dvakrát ročne sa pod Vaším vedením zrodí hudobno-tanečno-dramatické dielo, malý zázrak, ktoré sa nebojí predstaviť verejnosti (Juniáles a Vianočná rozprávka). Kto nezažil neuverí. A kto zažil, ten to chce zažívať znova a znova.

 

 Poďte sa s nami podeliť o Vaše skúsenosti a  krátku sebareflexiu.

  • Splnila hra svoj cieľ? Každá hra v prostredí našej školy, vždy splní svoj cieľ, lebo hlavným cieľom je ponúknuť žiakom možnosť sebarealizácie a tak prezentovať svoje tvorivé schopnosti.     

  • Čo nové deťom priniesla? Poznanie seba samého. Nácvik je akousi informačnou bránou do duše žiaka, ktorá mu dokáže sprostredkovať prísun nových vnemov, vlastných pocitov, impulzov. Eliminujú sa egoistické prejavy, žiaci majú možnosť konfrontovať vlastné postoje s postojmi iných a stávajú sa empatickejšími.

  • Čo sa im (ne)podarilo a prečo?  Všetko sa podarilo.

  • Čo je nutné ďalej rozvíjať?  Improvizáciu. Mnohí sa obávajú výsmechu a tým neuvedomelo potláčajú skutočného seba.  

  • Ako sa skupina prejavovala ako celok, ako sa prejavovali jednotliví žiaci?  Počas nácvikov vládla vždy fantastická atmosféra. Bolo vidieť ich nadšenie, spokojnosť a aj zdravú hrdosť, že boli oslovení a mohli sa predstaviť verejnosti. No touto atmosférou a poslednou témou Perinbaby dýchali nielen predstavitelia hlavných rolí, ale celá škola, pretože všetky triedy prvého a druhého stupňa, tiež pripravovali jednotlivé čísla a záujem účinkovať na Vianočnej akadémii vychádzal predovšetkým zo žiakov samotných. A to hovorí samo za seba.                          

 

Reč je o dramatickej výchove a jej uplatnení ako vyučovacej metódy v škole, ktorá v širokej miere integruje žiakov so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami, najmä s narušenou komunikačnou schopnosťou.

 

  • Ako sa môže komunikácia (verbálna, neverbálna) vhodne rozvíjať prostredníctvom rozprávkového príbehu, rolových hier a  skupinových vystúpení?

Prerozprávanie rozprávky nie je vždy jednoduché, ale zahrať si v nej je zaujímavé, prostredníctvom ,,roly" žiak preberá na seba rôzne podoby, rado sa stáva niekym iným. A potom aj verbálny i neverbálny prejav žiakov je smelší.  Záverom sú skupinové vystúpenia, no cieľom mojej práce nie je samotné vystúpenie, ale samotná cesta, ktorou žiaci postupne prechádzajú pri hraní rolových hier a iných činnostiach, ktoré ich vedú vpred a zároveň ich tak rozvíjajú po stránke kognitívnej i non kognitívnej.    

  • Špecifikom dramatickej výchovy je skutočnosť, že sa tu pracuje s premenou, s hrou „ako“, správanie sa vo fiktívnej situácii. Nezvedie to deti k nekritickému sebaobdivu, ako to neraz vidíme v showbiznise?

Pod nesprávnym vedením učiteľa to určite môže viesť práve k nekritickému sebaobdivu. Je na učiteľovi, aby žiakov vedel usmerniť a viesť ich k pozitívnemu vnímaniu a hodnotenia seba a iných a ak sa to učiteľovi podarí, nemalo by dôjsť k nezdravému sebaobdivu.

Súčasťou dramatického procesu je reflexia a hodnotenie dramatického konania.

  •   Aké odozvy zaznamenávate, ako deti prežívajú vlastný úspech / neúspech?

Snažím sa o to, aby žiaci poznávali len chuť úspechu a aj neúspech pokladali za úspech.

Pracujete s deťmi všetkých vekových skupín, ale obdobie puberty (11 -15 rokov) patrí k najzložitejším. Prudké fyzické zmeny v organizme spôsobujú aj psychické výkyvy - prechody od samotárstva k hlučnosti, k  nápadnému správaniu až k  bezohľadnosti i k asociálnym prejavom. Cieľom dramatickej výchovy je aj osobnostný a sociálny rozvoj jedinca.

  • Ako vplýva školské divadlo na vývoj detského správania, vzťahov k spolužiakom, k sebe samým?

Tvorivá dramatika, školské divadlo, hra v role, pantomíma, improvizácia, interpretácia, dramatická hra, dramatizácia a iné činnosti len kladne vplývajú na celkový rozvoj osobnosti žiaka, nielen na jeho správanie, ale aj na vytvorenie priaznivej klímy v triede, v kolektíve. Ako som už spomínala hlavne prostredníctvom hry v role, kedy sa žiak stáva niekým iným a prežíva radosť, smútok, hnev, poznáva seba a učí sa chápať dobro a zlo, eliminuje nežiaduce správanie, stáva sa empatickým, je priateľským i tolerantným vo vzťahu k spolužiakom i k sebe samému.     

  • Vieme, že ste tr. učiteľkou v prípravnom ročníku. Ako sa Vám darí využívať metódy dramatickej výchovy na vyučovacích hodinách s najmenšími žiakmi?

Pri práci s deťmi disponujem s nespočetným množstvom dramatických metód, ktorými môžem vzbudiť prirodzenú detskú zvedavosť, záujem a chuť zapájať sa do činností. Umožňujem deťom stať sa aktívnym subjektom priamo v procese hodiny. Objavujú, tvoria, prejavujú sa, zlepšujú svoje komunikačné schopnosti a upevňujú sebavedomie. Pre mňa je tvorivá dramatika neoddeliteľnou súčasťou každej mojej hodiny, dokonca aj telesnej výchovy...  A myslím, že sa to mojím žiakom veľmi páči.

 

Základná škola Matice slovenskej 13, Prešov, školský rok 2017/2018