Helenka Dugasová

                      

 

„Mám  hlad!“ počúvame  doma aj v práci. Áno, na začiatku je  hlad, ktorý sa dá utíšiť len jedlom.

Jedlo je spojením chutí, vôní a zážitkov. Občas je krehké a vláčne, inokedy chrumkavé a korenisté, nebodaj nedovarené a nedopečené, málo slané, či presolené, božsky sladké, ale vždy upokojí, vykúzli úsmev na tvári, je miestom na pracovné, priateľské, či zoznamovacie stretnutia. S myšlienkou na jedlo začíname svoj deň, vyberáme si ho, pripravujeme ho, vychutnávame ho a na stretnutie s jedlom sa nesmierne tešíme, aj keď po ňom ostane hŕba špinavého riadu. Jedlo je centrom i živlom najstaršieho povolania – povolania kuchárskeho.

Denne takto čaruje pre malých i veľkých stravníkov školskej jedálne. Voláme ju pani Helenka - našu pani kuchárku. Žena v najlepších  rokoch, svetlé vlasy, modré oči a to hlavné - okúzľujúci, podmanivý úsmev, ktorým nás všetkých bez rozdielu víta pri okienku. Vždy je dobre naladená a ochotná reagovať na naše otázky.

Pani Helenka Dugasová tvorí významnú súčasť našej školskej jedálne, robí ju krajšou, lepšou a samozrejme aj jedlo podané jej rukou chutí lepšie. Každé ráno  roztáča spletitý kolotoč plný povinností a kreativity. A to na ňom miluje najviac.

 

Je to jednoduché alebo zložité?  Ako sa to dá všetko stíhať ? Je pre ňu varenie práca či  záľuba ? Také a iné zvedavé otázky sme sa jej opýtali aj za vás.

 

Ako vyzeralo Vaše  povolanie v minulosti, aké bolo vybavenie kuchyne kedysi a dnes?

Pracujem v tejto kuchyni od roku 1975, 40 rokov, preto dokážem porovnať vybavenie , ktoré bolo na začiatku a ktoré máme teraz. Vybavenie kuchyne sa obohatilo o moderné prístroje, ktoré nám uľahčujú prípravu jedál. Bez týchto strojov sa varilo ťažšie, neboli konvektomaty, parné komory, ponorné mixéry a ostatné novodobé vybavenie kuchyne. Dnes si už nevieme bez nich predstaviť prípravu obe.

Čo je najzaujímavejšie – čo vás najviac baví  variť?

Najzaujímavejšie na tomto povolaní je to, že varíme pre deti, ktoré potešíme dobrým a chutným jedlom. Preto do prípravy jedla zároveň dávame aj lásku, aby bolo chutné. Najradšej varíme jedlá, ktoré majú deti rady – špagety, cestoviny na smotane, dusené mäso, ryža a pod.

 

Zanikne profesia kuchára v budúcnosti? Máme  rôzne polotovary, bude jedlo v tabletke?

Myslím si, že profesia kuchára nezanikne, pretože vždy bude pre organizmus človeka potrebná varená strava. Neviem si predstaviť, že by ľudia začali konzumovať iba  polotovary, v ktorých je veľa konzervantov.

 

Dnešné deti  často neraňajkujú, nemajú čas, nechutí im, aký tip by ste im dali na zdravé a sýte raňajky?

Podobný problém som mala aj ja so svojimi deťmi. Snažila som sa, aby ráno dostali do seba aspoň malý kúsok niečoho, čo by naštartovalo ich organizmus a aby načerpali energiu na celý deň. Preto odporúčam rodičom, ktorých deti nechcú raňajkovať, aby ich nahovorili na jogurt alebo műsli.

 

Začala sa škola a niekedy môže byť pre rodičov ťažké vymyslieť niečo nové, čo by deti potešilo aj zasýtilo. Čo by ste  dali na desiatu svojim deťom?

Na desiatu by som odporúčala celozrné alebo tmavé pečivo s maslom, šunkou prípadne s džemom. K tomu ovocie alebo zeleninu.

Jednou z najdôležitejších vecí k dobrému a dlhému životu je zdravá výživa, na ktorú sa často zabúda. V októbri si pripomíname Svetový deň výživy. Blíži sa deň jablka. Práve recepty našich babičiek sú overené časom a majú svoje  nezameniteľné kúzlo a chuť.

Poznáte nejaký jednoduchý , rýchly a zaručene dobrý ovocný dezert, ktorý poteší deti aj dospelých?

Nepečená jablková torta: olúpané jablká nakrájame na kocky, zalejeme vodou, osladíme, pridáme zopár klinčekov, citrónovú šťavu a povaríme asi 5 min. Uvarené jablká popučíme. Vanilkový puding rozmiešame v studenej vode, nalejeme do jablčnej zmesi a povaríme 2 min. Tortovú formu plníme striedavo vrstvou piškót a jablkovou hmotou. Necháme stuhnúť .

 

Dedičstvo otcov, boží dar, vôňa domova – niet nad domáci chlieb, práve vytiahnutý z pece, chrumkavý, horúci a voňavý...

 

 

Pečiete domáci chlieb?  Prezraďte tajomstvo dobrého kysnutého cesta.

Keď som bola dieťa, bola som zvyknutá na to, že sme chlieb piekli doma. Mama ho piekla v sobotu v peci, aby sme ho mali na celý týždeň. Zopárkrát som ho  piekla aj ja, ale v rúre, čím bol ten chlieb predsa len trochu iný, no napriek tomu chutný.

A tajomstvo dobrého kysnutého cesta spočíva v múke, do ktorej pridáme kvások, cukor, soľ, olej. Samozrejme nie je to len o surovinách, ale hlavne o dobrom vypracovaní cesta a dostatočnom vykysnutí.

 

Denne v určený čas chodíme  na obed. Na našej školskej jedálni nie je nič neobyčajné, je ako väčšina ostatných. Navštevujeme ju s príjemnými pocitmi v očakávaní, že utíšime svoj hlad. Často však zabúdame naše panie kuchárky aj pozdraviť. Myslím si, že je to škoda, lebo poďakovať,  usmiať sa,  pochváliť za dobre vykonanú prácu  môže potešiť srdce, povzbudiť a posilniť v neľahkej práci tých, ktorí sú na druhej strane okienka. Dnes, pani Helenka, chceme  vysloviť úprimné poďakovanie za všetkých Vašich stravníkov.

 

Ďakujem za rozhovor.                                                                                  Mgr. M. Krištofová

Základná škola Matice slovenskej 13, Prešov, školský rok 2017/2018