Fašiangy, fašiangový karneval

14.02.2016 16:01

Fašiangy, fašiangový karneval

05.02.2016 19:03

Bude Vás zaujímať....

Fašiangy boli odjakživa symbolom veselosti, zábavy, hodovania a pitia. S oslavami fašiangov sa stretávame takmer vo všetkých regiónoch Slovenska i dnes. Fašiangové obdobie sa začína už v čase od Troch Kráľov a trvá do Popolcovej stredy (toho roku 10. februára). Je to v podstate obdobie prechodu od zimy k jari. Po ňom nasleduje čas štyridsaťdňového pôstu.

Pri fašiangoch sa stretávame s pojmom „dii parentes“, takzvané dni rodičov. Ich súčasťou bolo kladenie jedál na hroby a obrady, pri ktorých sa nosili masky, znázorňujúce predkov. Slovo „masca“ vraj znamená dušu zomrelého podľa talianskeho etnografa Paola Toschiho.

 

U Slovanov sa to tiež oslavovalo na prelome zimného a jarného obdobia. Sú dôkazy, že niektoré prvky západných a východných Slovanov sú premietnuté buď do fašiangov alebo do Veľkej noci. Fašiangy taktiež označovali obdobie, ktoré ukončovalo priadky a za ktorým nasledovalo tkanie. V tomto období sa uskutočňovala aj väčšina svadieb, prebiehali tu rôzne iniciačné obrady (prijímanie mládencov a dievčat do spoločnosti, učni sa stávali tovarišmi).

 

            Radovánky sa nevyhli ani šľachtickým dvorom. Napríklad kráľ Matej I. si dal masky poslať až z Ferrary. Fašiangové zábavy trvali od nedele do utorka, niekde až do stredy. V domoch sa pieklo mäso, varila huspenina, vyprážali šišky a fánky. Bolo zvykom sa riadne najesť pred obdobím pôstu a tradovalo sa aj, že človek bude potom hladný po zvyšok roka. Typické boli aj obchôdzky v maskách, kde mládež získavala jedlo, z čoho sa potom niečo spoločné uvarilo.

Fašiangové tradície a zvyky

 

  • Fašiangy sa oslavovali hravosťou. Neboli žiadne predpisy, žiadne tresty, spytovanie svedomia, žiadne pôsty. Naopak z komôr zmizlo veľa mäsa, veľa pitia. Ľudia sa často zadlžovali, aby si mohli tiež užiť. Mládenci – fašiangovníci poobliekaní do masiek sa v poslednú fašiangovú nedeľu vydávali na obchôdzku z domu do domu. Za odmenu dostávali slaninu, klobásu, vajíčka, koláče a samozrejme aj vypiť. K typickému pečivu “na ponúkanie” patrili smažené šišky – pampúšiky a fánky. Vyvrcholenie fašiangových sviatkov bolo vo fašiangový utorok – posledná muzika spojená s pochovávaním basy. Pri tomto symbolickom pohrebe miestni občania v prestrojení za farára, organistu, kostolníka uskutočnili obrad, pri ktorom bolo veľa plaču, smiechu a zábavy všetkých prítomných. Fašiangy sa končili v utorok o polnoci. Na tučný štvrtok má každý veľa jesť a piť, aby bol po celý rok silný.

  • Na fašiangový pondelok, keď sa konal tzv. „mužský bál“ kam smeli len ženatí a vydané, vyhadzoval sedliak pri tanci sečku vysoko, aby sa mu na poli urodil vysoký ľan a ovos.

  • Na fašiangový utorok sa sliepkam sypalo zrno do kruhu z reťaze, aby nezablúdili a nezanášali. Určite to bol odraz starovekých predstáv o kúzelnej moci kruhu proti úkladom zlých duchov. V ten istý deň sa nemalo vešať prádlo na pôjd, lebo to vraj viedlo k premnoženiu bĺch.

  • Ženy nesmeli šiť, aby sliepky dobre niesli.

  • Na fašiangový utorok bola sála plná dievčat. Uprostred stál dlhý stôl a na ňom boli poháre so sladkým likérom pre dievčatá. Pred každým pohárom namaľoval zvolený mládenec toľko bodiek, koľko musela dievčina zaplatiť zlatiek na muziku za to, že tancovala s chlapcami po celý rok. Tento obyčaj sa nazýval „vyplácanie dievčat“. Hospodár mal s gazdinou cez fašiangový utorok tancovať, aby vraj sa im v tom roku urodili veľké zemiaky a dlhý jačmeň.

Fašiangom končil tanec a tancovať sa smelo až zase v máji pri stavaní a váľaní májov a potom až neskoro cez jesenné obdobie. Tieto staré zvyky sa však dodržiavali len zhruba

 

 

Typickou piesňou pre všetky kraje je na fašiangy táto:

 

Fašiangy, Turíce, Veľká noc ide, kto nemá kožúška zima mu bude.
Ja nemám, ja nemám, len sa tak trasiem, dajte mi slaninky, nech sa popasiem.

Fašiangy, fašiangy, fašiangové časy, jedni pijú, druhí jedia za stolom klobásy.

Tuto nám nedali, tuto nám dajú, tu koňa zabili, tu rebrá majú.

A my žiaci, neboráci, nemáme čo jesti, musíme sa z domu, do domu po dedine pliesti.

 

Fašiangové jabĺčka

(Jabĺčka v župane na prešporský spôsob ....)

Prísady

2 dcl mlieka, 20 dkg polohrubej múky, štipka soli, 1 vajce, 7 dkg cukru, PL vínovice, postrúhaná kôra z citróna, 4 veľké kyslasté jablká, 10 dkg bravčovej masti

Príprava

Z dvoch deci mlieka, dvadsiatich dekov polohrubej múky, štipky soli, celého vajca, siedmich dekov cukru, polievkovej lyžice vínovice a kôry ostrúhanej z jedného citróna vyšľahaj metličkou omeletové cesto. Štyri jablká olúp, vypichni z nich jaderníky a každé z nich priečne rozkrájaj na štyri deravé kolieska. Omočené v omeletovom cestíčku vypraž kolieska na desiatich dekoch rozpálenej bravčovej masti z oboch strán do červenkasta. Deravou lyžicou ich vyber odkvapkať na sito, potom ich prelož na horúcu misu, posyp cukrom s mletou škoricou a čo najteplejšie dones na stôl. V omáčniku k nim môžeš podať šodó, no nie je to nevyhnutné. Dámy z fašiangových jabĺčok priberú menej ako z pampúchov....  Mgr. Krištofová

Zdroj: http://www.jankohrasko.sk/

Základná škola Matice slovenskej 13, Prešov, školský rok 2017/2018